Veda s neurónovými sieťami pracuje už dlhší čas a má to svoje dôvody. Inšpirácia mozgom môže pomôcť vytvoriť novú architektúru výkonnejších počítačov. Neurónové siete schopné učiť sa by sa mohli stať základným stavebným kameňom umelej inteligencie a inteligentných robotov.
Súčasné neurónové siete používajú perceptrón a iné stavebné prvky na báze kremíka. Tím ruských a talianských vedcov však prišiel na spôsob, ako vytvoriť neurónové siete omnoho podobnejšie mozgu.
Ich základným prvkom má byť memristor, čo je rezistor, čiže odpor, ktorý si pamätá svoju predchádzajúcu hodnotu. Keďže memristory sa správajú podobne ako mozgové synapsie, sú ideálne pre vytvorenie „skutočných“ neurónových sietí, kde prenos signálu vyvoláva dlhodobý účinok. O výskume publikovanom v magazíne Organic Electronics informoval portál ScienceDirect.
Neurónové siete tvorené memristormi nie sú úplnou novinkou, dôležité však je, že výber technológie a materiálu (polyalanínu) z nich umožní vytvoriť veľmi malé perceptróny. Teoreticky môžu byť menšie ako 10 nanometrov bez potreby použitia exotických látok.
Táto vízia je však súčasnej realite dosť vzdialená. Prototyp nového memristora je aktuálne na pomery mikroelektroniky obrovský. Dosahuje šírku 1 mm (čo je miliónnásobok teoretického minima) a zatiaľ dokáže spracovať len najzákladnejšie operácie.
Pomocou algoritmu chybovej korekcie sa naučil perceptrón vykonávať logické operácie NAND a NOR. Na základe realizácie jednoduchého perceptrónu sa však ukázala možnosť vytvoriť hardvérové neuromorfné siete na báze organických memristorov.
Výsledky sú údajne veľkým prísľubom pre vývoj extra kompaktných, stabilných a vysoko výkonných neurónových čipov. Tie by sa mohli stať základom obrovského množstva intelektuálnych produktov a aplikácií.