Pozrite si
Mars vykazuje geologické vlastnosti podobné Zemi, sezónne cykly a rytmus dňa a noci, čo z neho robí jedinečnú analógiu vývoja Zeme a kandidáta na hľadanie mimozemského života. Ak nie súčasného, tak aspoň minulého. Hoci povrch dnešného Marsu je studený a suchý, tamojšie geologické útvary ako siete údolí, bývalé jazerá, delty, sedimentárne horniny a ďalšie podporujú predpoklady o predchádzajúcej existencii obrovského množstva kvapalnej vody.
Dnes na červenej planéte panujú drsné podmienky, ale voda sa na jej povrchu vyskytuje stále, hoci v malom množstve. V lete na niektorých miestach môže byť dokonca v tekutej forme. Pozorovania naznačujú, že na povrchu Marsu kedysi existovalo veľké množstvo tekutej vody, avšak povaha a osud tejto vody sú neisté. Analýze geologických podmienok, ktoré v minulosti súviseli s vodou a možným životom, sa venujú rovery NASA Curiosity a Perseverance (obidva sú dodnes v prevádzke), ale zaujímavé údaje získal aj čínsky marsovský rover Zhurong.
Obsah pokračuje pod reklamou
Nie je to tak dávno, čo sa na Marse podarilo pristáť len USA a Sovietskemu zväzu. Tento monopol v máji 2021 zrušila Čína, keď sa od orbiteru Tianwen-1 oddelil pristávací modul s čínskym roverom Zhurong, ktorý pristál v oblasti Marsu Utopia Planitia.
Zhurong používal, narozdiel od Curiosity a Perseverance s rádioizotopovými zdrojmi, ako zdroj energie solárne panely, čo sa mu stalo v prašnom prostredí Marsu osudným (tak ako predtým menším roverom NASA – Sojourner, Spirit a Opportunity).
Mal síce plánovanú životnosť 90 solov (93 pozemských dní), ale pracoval od 22. mája 2021 viac ako 347 solov (358 dní). Rover bol hibernovaný 20. mája 2022 kvôli blížiacim sa piesočným búrkam a marťanskej zime. Očakávalo sa, že sa prebudí v decembri 2022, ale kvôli nadmernému množstvu prachu na solárnych paneloch sa ho už oživiť nepodarilo. Počas svojej misie však Zhurong získal a na Zem odoslal cenné údaje, ktorých analýza potvrdzuje existenciu dávneho oceánu v oblasti Utopia Planitia.
Rover Zhurong
Údaje z radaru roveru Zhurong naznačujú staroveké pobrežie. Mars mal pred viac ako 3 miliardami rokov gigantický oceán s názvom Deuteronilus. A podobne ako prvotné moria na Zemi, aj tento staroveký oceán mohol byť domovom života, tvrdia vedci. Tím publikoval svoje zistenia v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS).
Skenovaním pod povrchom planéty pomocou radaru Zhurong objavil vrstvené štruktúry naplnené útvarmi známymi ako pobrežné usadeniny. Rovnako ako na pozemských plážach, aj tieto usadeniny sa zvyčajne tvoria zo sedimentov vytvorených prílivom a odlivom a vlnami oceánu.
„Okamžite nás to zaujalo, pretože to naznačuje, že tam boli vlny, čo znamená, že existovalo dynamické rozhranie vzduchu a vody,“ povedal Benjamin Cardenas, odborný asistent geológie na Penn State a spoluautor štúdie.
Ďalšie porovnania s pobrežiami Zeme pomohli vedcom vylúčiť ďalší možný pôvod týchto útvarov. Na rozdiel od tých, ktoré boli spôsobené starovekými riečnymi tokmi, vetrom alebo sopečnou činnosťou, hrúbka a tvar týchto priehlbín oveľa viac naznačujú pobrežný pôvod.
Ak oceán Deuteronilus na Marse skutočne existoval, pravdepodobne vydržal „len“ jednu miliardu rokov v 4,5 miliád-ročnej histórii Marsu. To je však dosť času na to, aby sa v ňom darilo prvotným formám života. Istotu však zatiaľ nemáme.
Presvedčivé dôkazy ale nemusia byť príliš vzdialené. Vzorky prachu a hornín z Marsu už istý čas zbiera a v špeciálnych pozdrách ukladá rover Perseverance, ktorý od roku 2021 skúma kráter Jezero. NASA pôvodne plánovala misiu Mars Sample Return na dopravu týchto vzoriek na Zem v roku 2026, ale kvôli enormne rastúcim nákladom bol tento dátum niekoľkokrát posunutý, aktuálne až na rok 2040. NASA chce v súčasnosti urýchliť návrat vzoriek z Marsu zapojením súkromných spoločností.
Puzdro so vzorkami, ktoré na Marse uložil rover Perseverance
Je nakoniec možné, že v týchto pretekoch bude víťazom Čína, ktorá už dokázala dopraviť na Zem vzorky z odvrátenej strany Mesiaca a má záujem aj o vzorky z Marsu. Ale horúcim kandidátom je aj USA prostredníctvom SpaceX. Elon Musk v jednej zo svojich ambicióznych vízií uviedol, že chce už v roku 2026 poslať na Mars nepilotovanú loď Starship. Ak by bola táto misia úspešná, v ďalšom štartovacom okne v roku 2028 by mohla SpaceX dosiahnuť na Marse veľké veci. Najskôr však musí byť vývoj Starship úspešne dovŕšený. K tomu vedie aj 8. integrovaný testovací let Super Heavy – Starship, ktorý by sa mal uskutočniť už 1. marca.
Zdroj