Čínske elektromobily vraj môžu zbierať citlivé dáta v prospech Číny

Čínske automobilky začínajú razantne ovplyvňovať trhy s elektromobilmi v mnohých krajinách vďaka cenám, kvalite a tým aj narastajúcim trhovým podielom. Opakuje sa scenár, ktorý dobre poznáme z iných trhových segmentov, vrátane smartfónov a solárnych panelov.

V prvej línii prichádzajú colné bariéry. Ak to nepomôže, nastupujú ďalšie reštrikcie, vrátane tých politických. Spomeňme si, ako USA a následne ďalšie krajiny (vrátane európskych) zaradili na čiernu listinu čínske spoločnosti Huawei a ZTE kvôli podozreniu z inštalovania „zadných dvierok“ umožňujúcich elektronickú špionáž v prospech čínskej vlády.

Najprv sa objavil zákaz používania smartfónov týchto značiek v štátnej a verejnej správe, nasledovali reštrikcie pri budovaní 5G infraštruktúry a bariéry pri používania OS Android. Pre čínskych výrobcov išlo isto o nepríjemnú komplikáciu, ale ukazuje sa, že trhy mimo EÚ, USA, Kanady a ďalších krajín, ktoré sa k sankciám pripojili, majú omnoho väčší potenciál. V určitej miere sa podobné výhrady objavili aj voči výrobcom čínskych kamerových systémov.

Teraz sú na rade fotovoltaické panely, aj keď tie kvôli cenovému dumpingu, nie pre riziko špionáže, a elektromobily – tie z oboch dôvodov.

Bidenova administratíva varovala, že elektrické vozidlá (EV) z Číny by mohli predstavovať „významné riziko pre národnú bezpečnosť“, pretože obrovské množstvo údajov, ktoré zbierajú, by mohli posielať do Číny. To by sme mohli komentovať tradičným slovenským sarkazmom: „Dobrý večer, stará mama“.

Prečo? Pretože všetky (nielen čínske) elektromobily, ale aj moderné vozidlá so spaľovacím pohonom s pokročilými asistenčnými systémami, ktoré sú on-line, prípadne umožňujú OTA aktualizácie SW, posielajú megabajty dát na servery ich výrobcov. To isté platí o kamerových systémoch s peer-to-peer pripojením.

USA uvalili od roku 2019 počas vlády Donalda Trumpa mimoriadne clá na čínske elektromobily vo výške 25%, pričom americkí predstavitelia už dlho varovali, že Čína predstavuje hrozbu v oblasti údajov.

Americká ministerka obchodu Gina Raimondo uviedla, že elektrické a autonómne vozidlá „zhromažďujú obrovské množstvo informácií o vodičovi, polohe vozidla a jeho okolí,“ uvádza Bloomberg. „Chceme, aby sa všetky tieto dáta dostali do Pekingu?“ Obavy sú zrejme racionálne, ale možno by sme sa mali viac obávať hekerov a iných zločincov. Tí by takéto dáta a on-line prístupy do vozidiel mohli zneužiť omnoho hmatateľnejším spôsobom.

Podľa hongkonských Asia Times vyhlásenia Giny Raimondo očierňujú čínskych výrobcov EV. Automobilka BYD zaznamenala obrovský úspech v Európe a Latinskej Amerike, ale vyhýbala sa USA práve kvôli vysokým clám, ktoré zaviedla Trumpova administratíva.

Ekonomický tlak je však neúprosný, preto vlani v decembri ministerstvo financií USA zverejnilo nový zoznam usmernení pre federálne dotácie, vylučujúce aj vozidlá obsahujúce batériové komponenty vyrobené alebo zmontované „zahraničným subjektom záujmu“ (čítaj v  Číne). Od roku 2025 nebudú mať na daňové úľavy nárok ani vozidlá, ktorých batérie obsahujú určité „kritické minerály“ vyťažené alebo spracované v Číne. To by mohlo skomplikovať aj biznis Tesly, ktorá pri výrobe batérií okrem japonského Panasonicu spolupracuje aj s čínskym koncernom CATL.

Generálny riaditeľ Tesly Elon Musk minulý týždeň povedal, že čínski výrobcovia elektrických vozidiel by mohli „do značnej miery zničiť“ ostatných konkurentov, ak by neexistovali obchodné bariéry. Tieto pravdivé slová sú nad slnko jasnejšie. Samotná Tesla má pritom v čínskom Šanghaji jednu zo svojich gigafabrík.

Ochrana trhu prostredníctvom colných a iných legislatívnych bariér je jedna vec, výstrahy pred únikom citlivých informácií zas druhá. Mimochodom, podľa magazínu Electrek sa čínska armáda vyhýba vozidlám Tesla z rovnakých dôvodov. Áno, aj elektromobily Tesla odosielajú nesmierne množstvá údajov o stave vozidla, používateľských pokynoch, priebehu jazdy atď. na servery Tesly. Samotný výrobca si pochvaľuje, že na základe týchto dát dokáže stále vylepšovať firmvér vozidiel.

Môžu však batérie špehovať vládu? To asi sotva. V tomto prípade ide čisto o obchodnú vojnu. Koncom decembra schválili americkí zákonodarcovia zákon, ktorý zabráni ministerstvu obrany od októbra 2027 nakupovať batérie vyrábané spoločnosťami CATL, Envision Energy a ďalšími čínskymi výrobcami. Opatrenie však nevylučovalo napríklad spoluprácu Fordu s CATL pri výrobe lítium-železo-fosfátových batérií (LiFePO₄) v novom závode v Michigane. Teraz však predsedovia dvoch výborov Snemovne reprezentantov USA žiadajú americkú vládu, aby vyšetrila štyri čínske spoločnosti v súvislosti s touto novou továrňou Ford na batérie.

Zdá sa však, že americké reštrikcie čínskej automobilke BYD veľké starosti nerobia. BYD expanduje a plánuje postaviť aj fabriku v Maďarsku. Ďalšie čínske automobilky sa tiež snažia spustiť výrobu v Európe, ale aj v Mexiku, kvôli lepšiemu prístupu na severoamerický trh.

Zdá sa, že história sa opakuje. Kedysi, v polovici 20. storočia, či ešte o pár rokov neskôr, boli aj japonské výrobky považované za „nižší level“. Donedávna sme takto vnímali aj čínske „napodobeniny“. Skúsenosť so smartfónmi nás však už z tejto paradigmy čiastočne vyliečila. O kamerách to platí stopercentne, a s (elektrickými) autami môže prísť úplné vytriezvenie.