Pozrite si
Nový vlak v tvare projektilu, ktorý pred niekoľkými dňami opustil montážnu linku vo východo-čínskom meste Qingdao, bude rekordmanom pozemnej dopravy. Prototyp určený na testovanie využíva technológiu maglev (magnetickú levitáciu), takže sa vznáša niekoľko milimetrov nad traťou, aby sa minimalizovalo trenie.
Vďaka tejto technológii, výkonnému pohonu (vlaky maglev používajú lineárne elektromotory, ktoré vytvárajú ťah, aj brzdenie bez rotačného pohybu) a premyslenej aerodynamike je vlak schopný dosiahnuť rýchlosť 600 kilometrov za hodinu.
Konkurent pre lietadlá
Vlak vyvinula štátna spoločnosť China Railway Rolling Stock Corporation (CRRC) a po rozsiahlej testovacej prevádzke ho v roku 2021 plánuje komerčne vyrábať. Mimochodom, CRRC je najväčším výrobcom zariadení pre železničnú dopravu na svete.
Nový rýchlovlak CRRC vyvíjala tri roky a teraz je na rade výstavba testovacieho areálu a špeciálnej továrne. Dokončené by mali byť v 2. polroku 2019.
Podľa šéfa vývojárov spoločnosti CRRC Ding Sansana ide o prelomovú dopravnú technológiu. Ilustruje to na trase z Pekingu do Šanghaja. Po započítaní prípravných operácií trvá cesta medzi týmito čínskymi veľkomestami lietadlom 4,5 hodiny a súčasným rýchlovlakom 5,5 hodiny. S novým maglev expresom by sa mala skrátiť na 3,5 hodiny, uviedol podľa CNN Ding Sansan.
Cestovná rýchlosť lietadla je 800-900 km/h a súčasné vlaky na trati Peking-Šanghaj majú maximálnu prevádzkovú rýchlosť 350 km/h, priemernú teda podstatne nižšiu. Nová technológia s takmer dvojnásobnou maximálkou môže cestovné časy výrazne skrátiť a preklenúť medzeru medzi železničnou a leteckou dopravou.
Dostupnejší ako hyperloop
Núka sa porovnanie s chystanými projektami vysokorýchlostnej potrubnej dopravy Hyperloop. O jej zavedenie má záujem aj Čína, ktorá už uzavrela isté dohody so spoločnosťou HTT na vybudovanie 10 km trate v provincii Guizhou, v zóne technologického rozvoja Guiyang.
Napriek masívnemu mediálnemu pokrytiu (ak nechceme použiť výraz „mediálna masáž“) je však Hyperloop stále tak trochu sci-fi. Existujú krátke testovacie trate, aj dopravné kapsule (vagóny), ale žiadna zo spoločností sa ešte ani zďaleka nepriblížila deklarovanej rýchlosti 1 200 km/hod. Takú má Hyperloop dosahovať v podtlakovom potrubí. O riešení ďalších špeciálnych výziev, vrátane bezpečnosti, certifikačnom procese a podobne, netreba ani hovoriť.
Maglev má s hyperloopom viacero podobných prvkov. Jedným z nich je potreba špeciálnej trate umožňujúcej levitáciu súpravy. Tá musí viesť na pilieroch, alebo v tuneloch, čo je náročné na investície, podobne ako trať pre Hyperloop. A je to zároveň dôvodom, prečo sa technológia maglev stále nerozšírila vo svete, hoci je známa už od roku 1934.
Železnicu maglev testujú od 70-tych rokov minulého storočia v Nemecku (Transrapid), kde sa mala stavať aj komerčná trať medzi Mníchovom a tamojším letiskom. Projekt bol ale kvôli extrémnym nákladom (3,2 až 3,4 mld. eur) v roku 2008 zastavený.
Najväčší rivali – Čína a Japonsko
V Japonsku je od roku 1996 dodnes v prevádzke systém Japan Railway-Maglev na skúšobnej trati – prevažne v tuneloch – v prefektúre Jamanaši. Japonský maglevový vlak dosiahol v roku 2015 na tejto experimentálnej trati rekordnú rýchlosť 603 km/hod.
Čína má v tejto oblasti komerčný primát s prvým maglevovým systémom prevádzkovaným na 30-kilometrovej trati medzi letiskom Šanghaj Putong a centrom mesta. Spustený bol v roku 2002 a s maximálnou rýchlosťou 431 kilometrov za hodinu ide o doteraz najrýchlejší komerčný maglev systém na svete.
Treba však povedať, že v mnohých krajinách, vrátane Nemecka, Japonska, alebo Francúzska sa rozvíjajú aj siete tradičných vysokorýchlostných železníc s kolesovými súpravami. Dosahujú maximálne rýchlosti nad 350 km/hod (rekord je aktuálne 574,8 km/h), sú však podstatne menej investične náročné. Pre porovnanie, na Slovensku je aktuálne problematické zrekonštruovať hlavné železničné koridory aspoň na rýchlosť 160 km/hod.
Japonsko napriek vysokým nákladom plánuje postaviť novú trať pre maglev Chuo Shinkansen, s vlakmi pohybujúcimi sa maximálnou rýchlosťou asi 500 km/h. Prvá fáza projektu, ktorá spojí Tokio a Nagoju, by mala byť dokončená v roku 2027 a mala by skrátiť čas cestovania medzi týmito mestami o polovicu.
Zdroj