Hoci je Čína spájaná hlavne so spaľovaním uhlia a ďalších fosílnych palív pri výrobe elektriny, zároveň intenzívne buduje aj obnoviteľné zdroje elektriny. Na jej území je aj najväčšia hydroelektráreň na svete. Elektráreň Tri rokliny na rieke Jang-c’-ťiang má priehradné jazero s rozlohou 1 085 km² a dĺžkou takmer 600 km. Jej 32 turbín s výkonom 32 x 700 MW dodáva celkový výkon 22,4 GW.
Krajina však podporuje aj výstavbu veterných a solárnych elektrární, pričom vo výrobe fotovoltaických panelov je svetovým lídrom.
Čínsky prezident Si Ťin-pching sa zaviazal zvýšiť celkovú kapacitu tamojších veterných a solárnych elektrární minimálne na 1 200 GW a do roku 2030 maximálne obmedziť emisie uhlíka. Čína mala do konca roka 2021 nainštalovaných 306 GW kapacít solárnej energie a 328 GW veternej energie, takže do konca dekády chce tento energetický potenciál zdvojnásobiť.
Za týmto účelom chce vybudovať aj 450 gigawattov solárnej a veternej kapacity na výrobu energie v Gobi a ďalších púštnych regiónoch. V púštnej oblasti už prebieha výstavba kapacity 100 GW solárnej energie, oznámil riaditeľ Národnej komisie pre rozvoj a reformy He Lifeng na Národnom ľudovom kongrese.
Narozdiel od európskych politikov silovo pretláčajúcich dohodu takzvaného „Zeleného údelu“ (European Green Deal), Čína vidí energetiku v reálnejších súvislostiach.
He Lifeng uznal, že na podporu stabilnej prevádzky systému rozvodnej siete pri veľkom podiele inštalácií zdrojov obnoviteľnej energie sú potrebné vysokoúčinné uhoľné elektrárne a elektrické prenosové vedenia ultravysokého napätia.
Energetické spoločnosti spaľujúce uhlie môžu dodávkami elektriny stabilizovať napájanie z obnoviteľných zdrojov energie, ktorých výkon sa môže meniť (a aj sa mení) v závislosti od poveternostných podmienok.
Poznamenajme, že rovnakú úlohu dokážu zohrávať aj jadrové a plynové elektrárne. V súvislosti s antiruskými sankciami sa však v EÚ množia obavy z nedostatku zemného plynu v najbližších rokoch a aj v Nemecku sa objavujú úvahy o renesancii uhoľných elektrární.
Uhlie je oproti plynu lacné a dá sa bez problémov v prípade potreby aj dovážať. Nevýhodou sú exhaláty CO2 a ďalších splodín pri jeho spaľovaní. Tu by však mohli pomôcť technológie zachytávania uhlíka (carbon capture storage, CCS), ktoré sú už pomerne dobre zvládnuté.