Pozrite si
Čína kľúčové informácie o svojich vesmírnych programoch príliš nekomunikuje, ale je jasné, že sa intenzívne doťahuje na lídrov kozmonautiky ako NASA, ESA, alebo Roskosmos a má na konte množstvo úspechov.
Pred pár dňami (22. januára) čínsky satelit Shijian-21 (SJ-21) zmizol zo svojej polohy na obežnej dráhe. Stalo sa tak počas denných hodín, keď boli obmedzené možnosti pozorovania pomocou optických teleskopov. Neskôr bol SJ-21 pozorovaný pri „veľkom manévri“, pri ktorom sa dostal blízko k mŕtvemu satelitu čínskeho navigačného systému BeiDou.
SJ-21 potom vytiahol mŕtvy satelit z jeho geosynchrónnej obežnej dráhy a presunul ho o niekoľko stoviek kilometrov ďalej na takzvanú cintorínsku obežnú dráhu. Tieto vzdialené dráhy sú určené pre nefunkčné satelity na konci ich životnosti a majú znížiť riziko kolízie s aktívnymi zariadeniami.
Nezvyčajný manéver pozorovala pomocou teleskopov firma Exoanalytic Solutions, ktorá sa zaoberá výskumom vesmíru. Jej zástupca Brien Flewelling počas webinára, ktorý tento týždeň usporiadalo Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS), uviedol, že všetko nasvedčuje tomu, satelit SJ-21 funguje ako vesmírny ťahač.
Mŕtve satelity, ktoré sú privysoko, aby zhoreli v atmosfére, predstavujú čoraz vypuklejší problém. Obavy vzbudzuje aj satelitná flotila Starlink, ktorá tvorí s prehľadom väčšinu aktívnych satelitov na obežnej dráhe – momentálne ich je vo vesmíre takmer 2 000 – a stále ide len o úvodnú fázu. SpaceX má však sťahovanie nefunkčných satelitov z orbity dobre ošetrené a aj v prípade úplného zlyhania systémov by družice Starlink v priebehu niekoľkých rokov samovoľne zhoreli v atmosfére. Obiehajú totiž na nízkych obežných dráhach okolo 550 km.
Vzdialenejšie objekty však môžu obiehať Zem mnoho desiatok rokov, či dokonca „večne“, a predstavujú tak potenciálne nebezpečenstvo kolízie s inými objektmi. To najhoršie, čo môžeme urobiť, je ich likvidácia „zostrelením“. Namiesto jedného mŕtveho satelitu vznikne po zásahu oblak z tisícov úlomkov, predstavujúcich omnoho väčšie nebezpečenstvo, než pôvodný objekt.
Schodným riešením je odchytenie satelitu a jeho presun do horných vrstiev atmosféry, aby následne zhorel, alebo naopak, vyzdvihnutie do takej vzdialenosti od Zeme, kde by už neprekážal aktívnym zariadeniam, ideálne za geosynchrónnu dráhu.
Práve takýto manéver uskutočnila čínska družica Shijian-21, ale akcia zároveň vyvoláva obavy z možnej militarizácie satelitov určených na kontrolu, manipuláciu alebo premiestňovanie iných satelitov.
Shijian-21 vyniesla do vesmíru v októbri 2021 raketa Long March-3B a ide oficiálne o zariadenie pre satelitný servis, montáž a výrobu na obežnej dráhe, čiže o satelit triedy OSAM (On-Orbit Servicing, Assembly and Manufacturing). Takéto systémy by mohli umožniť predĺženie životnosti existujúcich satelitov, montáž na obežnej dráhe, alebo vykonávanie údržby a opráv. Podľa čínskych štátnych spravodajských kanálov bol SJ-21 navrhnutý na testovanie a overovanie technológie na zníženie vesmírneho odpadu.
Aj technológia zachytávania satelitov robotickým ramenom, alebo sieťou vystrelenou zo servisných satelitov má dvojaké využitie – civilné, aj vojenské. Z Pentagonu zaznievajú obavy z čínskych technológií. Pritom je jasné, že USA na podobných invazívnych technológiách pracujú tiež.
Keď sa však ukazuje, že schopnosťou zachytávať satelity na obežnej dráhe disponuje Čína, aj Rusko, hovorí sa o potrebe vyvinúť účinné metódy obrany pred potenciálnou hrozbou.
Namiesto rozvíjania medzinárodnej spolupráce, ktorá by riešila odstraňovanie kozmického odpadu z okolia Zeme, sme svedkami istej „studenej formy“ hviezdnych vojen. Našťastie, vo vesmíre sa popri vládnych agentúrach čoraz viac angažuje aj súkromný sektor a ten bude mať, dúfajme, viac porozumenia pre realitu.
Zdroj