Pozrite si
Čína je po Rusku (resp. ZSSR) a USA len treťou krajinou na svete, ktorá vlastnou raketou a vo vlastnej kozmickej lodi dopravila človeka do vesmíru. Čínsky kozmonaut (Číňania používajú pomenovanie taikonaut) prvýkrát cestoval do vesmíru v roku 2003 na palube lode Shenzhou. Nová kozmická loď je však iná a zdá sa, že aj prísne tajná.
Štátna tlačová agentúra Xinhua síce oznámila, že viacnásobne použiteľná experimentálna kozmická loď sa po dvojdňovom lete na obežnej dráhe úspešne vrátila na Zem a 6. septembra pristála v Číne na určenom mieste, ale to je zhruba všetko, čo Čína o novom prostriedku kozmickej dopravy odhalila.
Agentúra uviedla, že experiment bol úplne úspešný a Čína údajne dosiahla prelom v použití technológie viacnásobného použitia kozmických prostriedkov. Tu treba pripomenúť, že v máji sa k triumvirátu štátnych kozmických agentúr USA, Ruska a Číny, ktoré dokázali doteraz vyslať kozmonautov do vesmíru, pripojila aj americká súkromná spoločnosť SpaceX, keď dopravila na ISS dvojčlennú posádku.
Tá sa na palube lode Crew Dragon v auguste aj úspešne vrátila na Zem, pričom táto kozmická loď je takisto viacnásobne použiteľná. Čína však, narozdiel od SpaceX, svoje vesmírne lety rozhodne nepropaguje v on-line videách a detaily zverejňuje až s časovým odstupom, prípadne vôbec.
V tomto prípade je ešte skúpejšia na informácie a projekt je utajenejší ako lety amerického vojenského raketoplánu X-37B. Tento bezpilotný stroj z dielne Boeingu je zmenšeninou raketoplánov, ktoré lietali na obežnú dráhu s posádkou. V autonómnom režime dokáže fungovať na obežnej dráhe stovky dní a následne samostatne pristáť na krídlach.
Čína doteraz neposkytla fotografie svojej novej lode, ani informácie, na aký účel bude vlastne slúžiť.
Existujú len dohady, že by to mohol byť stroj čiastočne podobný spomínanému americkému raketoplánu X-37B. V roku 2017 totiž Čína uviedla, že do roku 2020 chce uviesť do prevádzky opakovane použiteľné vesmírne plavidlo podobné lietadlu. Loď na obežnú dráhu dopravila nosná raketa Long March 2F, ktorá prvýkrát štartovala už v novembri 1999.
Agentúra Xinhua iba uviedla, že „dôležitý prielom“ v čínskom vývoji opakovane použiteľných kozmických prostriedkov by mal priniesť lacnejšie a pohodlnejšie riešenia pre „mierové využitie vesmíru“.
Čínsky kozmický program sa síce nespolieha na medzinárodnú spoluprácu, nedá sa mu však uprieť pokrok, ktorý zaznamenáva v posledných rokoch. Aktuálne má Čína na Mesiaci aktívny rover Yutu-2 a sondu Chang’e 4, k Marsu mieri jej sonda Tianwen-1 a zároveň na obežnej dráhe pripravuje vlastnú orbitálnu stanicu.
Zdroj