Čína investuje do solárnych a veterných elektrární, no uhlie nezatracuje

Podľa správy Čínskej rady pre elektrickú energiu (China Electricity Council, CEC) výroba solárnej energie v krajine medziročne vzrástla o 33,7 % a dosiahla dvojnásobok kapacity uhoľných elektrární.

V našich končinách zvykneme Čínu vnímať ako krajinu so znečisteným ovzduším kvôli masívnemu využívaniu fosílnych palív pri výrobe energie (spomeňme si na Olympiádu 2008 v Pekingu). Je to pravda, ale nie úplná. Čína totiž nielen vo veľkom podporuje elektromobilitu, ale aj výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov v solárnych, veterných a vodných elektrárňach. Podstatne miernejšie rastú kapacity ďalších nefosílnych zdrojov – jadrových elektrární a spaľovanie biomasy, či bioplynu.

V správe za prvý štvrťrok s názvom „Prevádzková situácia v odvetví elektrickej energie“ CEC uvádza, že ku koncu marca 2023 dosiahla čínska inštalovaná kapacita výroby elektrickej energie 2,62 miliardy kilowattov (2 620 GW), čo predstavuje medziročný nárast o 9,1 %. Na raste inštalovaného výkonu sa však podieľali fosílne, aj obnoviteľné zdroje.

Čínska kapacita výroby energie z „nefosílnych“ zdrojov, čo zahŕňa solárnu, veternú, vodnú a jadrovú energiu, bola na konci roku 2022 približne 1 270 GW, čo predstavovalo 49,6 % z celkovej inštalovanej kapacity 2 560 GW, podľa China Electricity Council.

Informácie sme pôvodne čerpali z magazínu Electrek, ale zmätok, ktorý spôsobili údaje o vyrobenej energii „v kilowattoch“ (čo je jednotka výkonu), nás donútil vyhľadať dáta bližšie k pôvodným zdrojom – CEC a NEA (National Energy Administration).

Údaje NEA sú mierne odlišné (ale zároveň sú za obdobie 01-05/2023), keď tvrdí, že inštalovaná kapacita výroby elektrickej energie v krajine predstavovala v období prvých 5 mesiacov tohto roku asi 2,67 miliardy kilowattov, čo predstavuje nárast o 10,3 percenta oproti roku 2022. Do konca mája však vzrástol inštalovaný výkon veterných elektrární medziročne o 12,7 percenta na približne 380 miliónov kilowattov, zatiaľ čo výkon solárnej energie bol približne 450 miliónov kilowattov (medziročný nárast o 38,4 %).

Vývoj spotreby energie v Číne

Čína postupne zvyšuje investície do obnoviteľnej energie ako súčasť svojho úsilia o zelený rozvoj:

V období od januára do mája sa celkové investície veľkých energetických spoločností v krajine do solárnej energetiky medziročne zvýšili o 140,3 percenta na 98,2 miliardy jüanov (približne 12,43 miliardy EUR).

Produkcia elektriny z hydroelektrární však zaznamenala pokles. Dôvodom boli nízke zrážky od polovice minulého roku. Nízky stav vody v riekach mal negatívny vplyv na výrobu elektriny v hydroelektrárňach. Výsledkom bol medziročný pokles výroby elektriny z vody o 8,3 %.

Čína oznámila, že do roku 2030 dosiahne vrchol emisií oxidu uhličitého a do roku 2060 chce dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Najbližšie roky teda budú emisie CO₂ v krajine ďalej stúpať.

Čínska vláda síce podniká kroky na riešenie klimatickej zmeny, zároveň však podporuje uhlie ako palivo pre tepelné elektrárne, aby v krátkodobom horizonte vykompenzovala výpadky energie z hydroelektrární.

Ťažba uhlia sa v Číne za prvých päť mesiacov roku 2023 zvýšila o 98 miliónov ton (+5,4 %) na rekordných 1 912 miliónov ton. Tento nárast zhruba zodpovedá nárastu výroby energie v tepelných elektrárňach o 6,6 %, hoci časť z neho treba pripísať spaľovaniu plynu.

K tomu pridajme rekordné dovozy uhlia zo zahraničia – z Austrálie, Ruska, Mongolska a Indonézie.

Okrem toho Čína investuje aj do rozvoja jadrovej energetiky (za prvé 4 mesiace roku 2023 to bolo 21,2 miliárd jüanov, alebo 2,68 miliárd EUR).

Z toho všetkého jasne vidieť, že postoj Číny k energetike a rozvoju priemyslu je podstatne pragmatickejší ako „zeleným údelom“ diktované smerovanie Európskej únie. Pre európsku ekonomiku to môže byť problém.