Čína chce vybudovať vesmírnu základňu pod povrchom Mesiaca

Vesmírne preteky boli dlhé roky súťažou medzi USA a ZSSR. Dnes NASA a Roskosmos spolupracujú, aj keď od rusko-ukrajinského konfliktu sa táto spolupráca obmedzuje prakticky len na ISS a súvisiace lety. O miesto na slnku, či skôr vo vesmírnom priestore, sa však hlásia ďalšie krajiny, na čele s Čínou a Indiou.

Najvýznamnejším hráčom po USA a Rusku je práve Čína, ktorá má dnes (po USA) druhú najvyššiu kadenciu vesmírnych štartov, prevádzkuje vlastnú orbitálnu stanicu „Nebeský palác“ (Tchien-kung, alebo Tiangong) a dokázala dopraviť rovery na Mesiac, aj na Mars.

Čínska vesmírna agentúra CSNA plánuje v spolupráci s ruským Roskosmosom už od roku 2021 aj vybudovanie Medzinárodnej lunárnej výskumnej stanice (International Lunar Research Station, ILRS). Účasť na projekte avizovali aj ďalšie krajiny – Pakistan, Juhoafrická republika, SAE, či Venezuela.

Správy, že Čína chystá pilotované lety na Mesiac, sa objavujú už dlhšie a nezameriavajú sa na ďalekú budúcnosť. Hlavný konštruktér čínskeho programu prieskumu Mesiaca Wu Weiren nedávno povedal, že Číňania určite pristanú na Mesiaci do roku 2030. NASA plánuje pristátie astronautov na Mesiaci v rámci misie Artemis III síce v roku 2025, ale jej ďalší sklz nie je vylúčený, skôr naopak. Rysujú sa teda ďalšie vesmírne preteky – tentoraz medzi NASA a CSNA.

Na rozdiel od USA, ktoré zatiaľ plánujú len lunárnu orbitálnu stanicu Gateway s medzinárodnou účasťou, Čína s Roskosmosom uvažujú aj o základni priamo na povrchu Mesiaca. Či skôr, ako sa najnovšie ukázalo, pod jeho povrchom.

Zdá sa, že podpovrchová čínska mesačná základňa by mohla využívať lávové trubice, ktoré existujú aj na Mesiaci. Tieto jaskynné tunely boli vytvorené tečúcou lávou na povrchu Mesiaca. Vrch lávovej jaskyne sa vytvoril, keď roztavená hornina začala chladnúť a vytvorila previs. Láva pod ňou však naďalej odtekala a vytvárala tunel. Tieto lávové trubice sa bežne vyskytujú aj na Zemi.

Astronauti (či v prípade Číny taikonauti) budujúci lunárnu základňu môžu využiť prirodzenú ochranu horniny nad takýmito tunelmi ako záštitu pred drsným kozmickým žiarením a solárnym vetrom, aj ako štít proti veľkým tepelným výkyvom.

Lunárny povrch nie je práve ideálnou destináciou. Pokrytý je ostrým prachom a regolitom a je vystavený kozmickému žiareniu, slnečnému vetru, mikrometeoritom a dramatickým teplotným výkyvom medzi +127 °C počas mesačného dňa a -173 °C v noci. Preto sú lávové tunely a jaskyne ideálnym prostredím pre vybudovanie mesačnej základne. Na tento nápad, mimochodom, neprišli len Číňania.

Rovnako uvažuje aj NASA, a to nielen v prípade lunárnej základne. Podobným problémom s radiáciou a mikrometeoritmi budú astronauti čeliť aj na Marse, aj keď teplotné výkyvy sú tam menej dramatické, ako na Mesiaci. Aj na Marse bude preto účelné využiť prírodné jaskyne, alebo lávové tunely na umiestnenie základní.

Pravdepodobnosť, že sa podarí vybudovať obývateľnú základňu na Mesiaci (a tým menej na Marse) už v nasledujúcej dekáde, nie je vysoká. Všetko ale môže zmeniť pokrok SpaceX vo vývoji opakovane použiteľnej rakety a kozmickej lode Super Heavy – Starship. Jej ďalší pokus o orbitálny let by sa mal uskutočniť ešte tento rok. A podceňovať by sme nemali ani Čínu, ktorá takisto vyvíja pokročilé raketové technológie.