Pozrite si
Luxus, aký majú v pravidelnom zásobovaní nákladnými vesmírnymi loďami posádky Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS, si vedci, či obyvatelia planetárnych základní nebudú môcť dovoliť.
Aj zhruba 380 tisíc kilometrov vzdialený Mesiac je oproti ISS, ktorá obieha Zem vo výške čosi vyše 400 km, extrémne ďaleko. O Marse ani nehovoriac. Náklady na dopravu tony nákladu na iné planéty sú vysoké, takže pre budúcich osadníkov bude tovar z dovozu mimoriadne exkluzívny.
To je hlavným dôvodom, prečo sa budú musieť astronauti na planétach venovať aj vesmírnemu poľnohospodárstvu. Pestovanie zemiakov na Marse, ktoré sme videli vo filme Marťan, nie je takou fikciou, akou na pohľad vyzerá. NASA skutočne experimentuje s ich pestovaním v napodobenine marsovského regolitu.
A americká agentúra v tom nie je sama. Ako uviedol Chongqing Morning Post, Čína na svojom budúcom lunárnom pristávacom module Chang’e 4 plánuje umiestniť malý ekosystém, aby overila možnosť pestovať zemiaky zo semien na Mesiaci.
Zatiaľ nepôjde o pestovanie priamo v mesačnom regolite. Cieľom experimentu je skôr zistiť, ako dokáže ekosystém prežiť extrémne teplotné pomery na Mesiaci s výkyvmi v intervale medzi -170 °C a 100 °C.
Rastlinky, ak vyklíčia, zostanú v kontrolovanom ekosystéme. Ten je umiestnený vo valci s rozmermi 18 x 16 centimetrov (viď obrázok nižšie) a zemiaky, resp, ich semená nebudú jediným jeho obyvateľom. Okrem nich bude hostiť aj vajíčka priadky morušovej. Húsenice, ktoré sa z nich vyliahnu budú produkovať oxid uhličitý, potrebný pre rast rastlín.
Zemiaky zas pomocou fotosyntézy vyprodukujú kyslík, potrebný pre dýchanie hmyzu. Aby mali rastlinky dostatok svetla pre fotosyntézu, bude vo valci zdroj umelého osvetlenia. Priebeh tohto unikátneho experimentu chce Čína zdieľať s divákmi po celom svete prostredníctvom vesmírnej reality show.
Mars One, ktorý chcel podobným spôsobom financovať vyslanie osadníkov na Mars momentálne zrejme rieši problém rastúcich kontrastov medzi snom a realitou.
Lander Chang’e 4 bude vyslaný na povrch Mesiaca v roku 2018, pričom Čína odhalila svoje plány na nedávnej konferencii Global Space Exploration Conference (GLEX 2017) v Pekingu.
Aj táto misia, podobne ako misia Chang’e 3, ktorá pristála na Mesiaci v roku 2013 a vypustila na krátku trať rover „Nefritový králik“, bude obsahovať vozítko. Čína je tak stále len treťou krajinou na svete, ktorej sa podarilo pristáť na Mesiaci a pohybovať sa po ňom, či vypustiť kozmonautov do vesmíru pomocou vlastnej rakety.
Pritom sa netají svojimi rozsiahlymi ambíciami pri skúmaní nášho vesmírneho suseda. Ako prvá chce pristáť na odvrátenej strane Mesiaca a uvažuje aj o vybudovaní stálej mesačnej základne.
Tomu však bude predchádzať zvládnutie menej náročných výziev, ktoré však nehodno bagatelizovať. Jedným z míľnikov bude vybudovanie stálej čínskej orbitálnej stanice v rokoch 2019 až 2022. Aktuálne má Čína na obežnej dráhe experimentálne laboratórium Tchien-kung 2 (Nebeský palác 2) v ktorom môžu dvaja kozmonauti pobývať 30 dní.
Zdroj