Okolo roku 1980 sa v TESLA Přelouč začína s vývojom luxusného cievkového Hi-Fi magnetofónu. Vyvíja sa totiž stolný trojmotorový, trojhlavový magnetofón, ktorý vie pracovať až s cievkami do veľkosti 265 mm.
V roku 1981 sa so svojim zámerom, postaviť takýto magnetofón, chvália v Amatérskom rádiu, kde je uverejnená malá čiernobiela fotografia modelu výtvarného návrhu, s typovým označením B-135.
Ako laická verejnosť, tak aj nadšenci cievkových magnetofónov, prijímajú tento luxusný magnetofón s nadšením a dúfajú v jeho zaradenie do výrobného programu. Celému projektu však stojí v ceste jeden zásadný problém.
Vývoj B-135-ky prichádza v dobe celosvetového útlmu cievkových magnetofónov pre domáce použitie. Jeho náročná konštrukcia a pokročilá výbava sa istotne priamoúmerne podpíše na jeho vysokej cene.
Za takúto cenu osloví už len menšiu skupinu movitejších zákazníkov, čo nutne vedie k úvahám len o malosériovej výrobe, ktorá finálnu sumu ešte navýši. Takýto magnetofón je nakoniec určite stratovou záležitosťou a tak nie je žiadne prekvapenie, keď ešte v roku 1981 dostáva tento projekt červenú. Výrobný program sa ďalej venuje aktuálne nabiehajúcej rade B 113, B 115 a B 116 s využitím lacnejšej jednomotorovej konštrukcie a s možnosťou použitia cievok len do 180 mm.
TESLA Přelouč nakoniec vyrábala cievkové magnetofóny až do roku 1990. Výrobný program zavŕši, dnes už legendárna rada, magnetofónov CM 130 a CM 160, z ktorých je časť, údajne pre nezáujem verejnosti, zošrotovaná.
Po trojmotoráku, československom REVOX-e, zostáva iba publikovaný malý čiernobiely obrázok, ako symbol nesplneného sna. Roky plynú, ale na B-135-ku sa nezabúda. Je stále živá v debatách, či už na internetových fórach, pri stretnutiach zberateľov, pri opravách a renovovaní jej bratov a sestier, alebo len tak pri nostalgickej chvíľke.
V TESLA múzeu sa už dlhšie pohrávame s myšlienkou znovuzrodiť túto legendu a blížiaca sa výstava cievkových magnetofónov TESLA je dobrou zámienkou na stavbu modelu výtvarného návrhu.
Pre plnú autentickosť som sa rozhodol postaviť model s možnosťami aké boli v roku 1980 a tak napríklad aj maličké popisky režem ručne. Cesta to je neľahká, veď jediné z čoho môžem vychádzať je len tá malá čiernobiela fotografia publikovaná v roku 1981. Skenujem ju, patrične upravujem a tlačím ju v troch mierkach a môžem začať s prvými meraniami.
Viem, že 135-ka má pracovať až s cievkami do veľkosti 265 mm, ale prvou vecou, ktorá mi jednoducho nesedí sú cievky na fotografii. Zistil som, že sú to len 220-ky a tak musím všetky merania pozmeniť. Vždy sa mi zdala 135-ka na obrázku nejaká mohutná – široká.
Z tohoto predpokladu som sa domnieval, že je sériová, vtedy na model použitá, skrinka B113-ky rozšírená, ale táto domnienka sa ukazuje ako mylná. Tento mohutne vyzerajúci prístroj bol dokonca menší – nižší. Na stavbu modelu som použil nekompletný a polofunkčný magnetofón B116.
Prichádza k celkovému odstrojeniu a ako prvé sme režem skrinku. Po úspešnom znížení a vybrúsení zárezu na hornú stenu, som získali základný obalový rám, ktorý už proporciami začínal pripomínať špecifický štvorcový vzhľad 135-ky. Teraz je veľmi dôležité presne definovať nové miesto pre šasi, ktoré po znížení zaujíma celkom iné miesto.
Oba unášače, na ktoré sa nasadzujú cievky, sa presúvajú ďaleko do rohov skrinky. Po zdĺhavých meraniach sa púšťam do výroby nového panelu, ktorý má mať viacero odvetrávacích perforácií. Až keď skusmo pridávam charakteristické strieborné šróbiky, tak mi rozrobený model prvý krát ožíva.
Ešte ma čaká spodný panel s ovládacími prvkami, ktorých je tam naozaj požehnane. Pracujem podobne, ako tvorca modelu na fotografii, niektoré ovládacie prvky totiž pochádzajú z vtedy vyrábaných prístrojov a tak som ich ani ja prácne nevyrábam. Po dokončení modelu som zohnal cievky vo veľkosti 265 mm a vďaka ním som doladil pozíciu unášačov.
Model výtvarného návrhu je hotový. Prvý krát som sa môžem pozrieť na túto legendu v 3D. Obzvlášť zaujímavý je, po 33-och rokoch, pohľad na magnetofón z pravej strany. Rovnako zaujímavé je vidieť prvý krát stáť 135-ku pri ostatných magnetofónoch vtedajšieho výrobného programu TESLA Přelouč. Konečne sa dá jej hmota, tvary a vzhľad priamo porovnávať. Na našej následnej výstave cievkových magnetofónov TESLA zožína zaslúženú pozornosť a pozitívne reakcie návštevníkov ma uisťujú v tom, že som spravil správnu vec.
B-135-ka v TESLA múzeu je teraz presne tam, kde tá na čiernobielom obrázku, síce existuje, ale nefunguje. Zvažujem jej plné spojazdnenie vo forme funkčného prototypu. Dostávam rôzne ponuky na spoluprácu pri stavbe a dokonca tu je aj nádej na finančnú podporu. Už mám aj viacero záujemcov, ktorí si už chcú magnetofón u mňa objednať.
Je tu samozrejme veľká otázka autorských práv a je veľmi časovo a finančne náročné vytvoriť funkčný prototyp a prípadne rozbehnúť malosériovú výrobu. Nechajme sa prekvapiť. Zatiaľ je B-135-ka začlenená do našej zostavy, kde na seba právom strháva veľkú pozornosť.
Na facebookovej stránke Tesla Múzea si môžete pozrieť príbeh znovuzrodenia prototypu.
Autor retro recenzie Mgr. art. Lukáš Jablonovský je zakladateľom TESLA Múzea.