Pozrite si
Prvou obeťou protiruských sankcií v kozmickom výskume nie je Medzinárodná stanica ISS, ale misia ExoMars, ktorá má dopraviť európsky rover Rosalind Franklin na povrch Marsu. Do vesmíru ho mala vyniesť ruská raketa Sojuz a vesmírna agentúra Roskosmos sa podieľala aj na vývoji niektorých jeho prístrojov a pristávacieho modulu Kazačok. ExoMars mal so svojou druhou fázou (prvá dorazila k Marsu v roku 2016) s roverom štartovať v roku 2020, kvôli problémom s padákom v prvej misii však bola odložená na september 2022.
Sankcie uvalené na Rusko sa v tomto prípade prejavili v podobe odmietnutia spolupráce s Roskosmosom a štart ExoMars II sa posúva minimálne na rok 2024.
Zhoršovanie vzťahov medzi Ruskom a Západom má však omnoho širšie dopady na spoluprácu vo vesmíre – Rusko sa stiahne z Medzinárodnej vesmírnej stanice. Ruské štátne tlačové agentúry TASS a RIA Novosti v sobotu uviedli, že podľa generálneho riaditeľa Roskozmosu Dmitrija Rogozina rozhodnutie o tom už padlo.
„Nie sme povinní o rozhodnutí verejne hovoriť. Môžem povedať len toľko – v súlade s našimi záväzkami budeme našich partnerov o ukončení práce na ISS informovať s ročným predstihom,“ povedal Rogozin. Podľa ruských médií ide o dôsledok sankcií uvalených na Rusko kvôli invázii na Ukrajinu.
Rogozin už na začiatku apríla pohrozil ukončením ruskej misie, pokiaľ Spojené štáty, Európska únia a Kanada nezrušia sankcie voči podnikom zapojeným do ruského kozmického priemyslu. Naznačil, že by Rusko by mohlo spoluprácu na ISS ukončiť, čo by mohlo spôsobiť „nekontrolovaný zostup“ stanice na území USA alebo Európy.
Toto vyjadrenie médiá „okorenili“ titulkami typu „Rusko sa vyhráža zhodením ISS“ a podobne, čo ale bolo „trochu mimo reality“. D. Rogozin síce upozornil, že v dôsledku sankcií by mohlo dôjsť k pádu ISS, ale nie preto, že by ju Rusko „zhodilo“. Obežnú dráhu ISS je totiž potrebné z rôznych dôvodov občas korigovať (znížiť, alebo zdvihnúť), na čo sa využívajú motory ruských nákladných lodí Progress.
Ak Roskosmos z projektu odíde, bude potrebné tento kamienok skladačky nahradiť, inak by skutočne mohlo časom dôjsť k poklesu dráhy ISS a jej následnému pádu.
Vesmírna stanica bola až do ruskej invázie na Ukrajinu oblasťou fungujúcej spolupráce medzi Ruskom (Roskosmos), USA (NASA) a kozmickými agentúrami Európy (ESA), Japonska (JAXA) a Kanady (CSA/ASC).
NASA od vyradenia raketoplánov v roku 2011 využívala na dopravu astronautov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu a späť ruské kozmické lode Sojuz. V poslednej dobe sa však americká vesmírna agentúra spolieha hlavne na súkromné spoločnosti. Crew Dragon spoločnosti SpaceX je aktuálne pri ISS so štvrtou misiou s posádkou (Crew-4), pričom sedemmiestna loď lieta na ISS vždy so štvorčlennou posádkou. Kapacita ruských Sojuzov je určená len pre trojicu kozmonautov.
Okrem toho NASA využíva pre dopravu nákladov na ISS aj nákladné lode Dragon 2 (SpaceX) a Cygnus (Northrop Grumman). Loď Dragon je vybavená tepelným štítom, takže dokáže dopravovať náklady z ISS aj späť na Zem. Cygnus zas môže svojimi motormi nahradiť ruské lode Progress pri korekciách dráhy ISS.
V stredu prileteli v rámci misie Crew-4 na vesmírnu stanicu ďalší traja astronauti NASA s talianskou astronautkou ESA a pripojili sa k ďalším trom Američanom, trom Rusom a nemeckému astronautovi, ktorí už na stanici sú. Nakrátko tak bude na ISS 11 členov posádky, kým sa misia Crew-3 nevráti na Zem (plánovaný odlet je 4. 5. 2022 23:05).
NASA plánuje prevádzkovať vesmírnu stanicu až do roku 2030, no ruská strana sa už skôr vyjadrila, že v hre je aj scenár o odčlenení ruskej sekcie ISS, ktorá by mohla fungovať ako samostatná vesmírna stanica. Posledný vývoj naznačuje, že tento scenár je čoraz pravdepodobnejší.