Chandrayaan-3 pristál pri južnom póle Mesiaca. Veľký úspech Indie

India je v elitnom klube krajín, ktoré dokázali pristáť na Mesiaci. V 21. storočí viaceré vesmírne agentúry, ale aj súkromné spoločnosti sústreďujú pozornosť na nášho vesmírneho suseda. Mesiac však nie je veľmi priateľskou destináciou, aj keď je blízko. Väčšina misií nového milénia s cieľom pristáť na jeho povrchu skončila neúspešne.

Naposledy takýto osud postihol ruský pristávací modul Luna-25, ktorý 20. augusta po chybnom korekčnom zážihu motorov klesol na príliš nízku orbitu a narazil do Mesiaca. Nejde však o žiadnu raritu, skôr už o akési „zakliate“ pravidlo. Výnimkou je úspešný lunárny program Číny.

V jeho rámci sa Číne podarilo uskutočniť prvé pristátie na odvrátenej strane Mesiaca. Čína bola po Rusku druhou krajinou, ktorá na Mesiac dopravila rover (dokonca dva) a priviezla pomocou sondy Čchang-e 5 na Zem vzorky z Mesiaca. Rover Nefritový králik 2 (Yutu-2), ktorý pristál na odvrátenej strane Mesiaca, je stále v prevádzke. Namiesto plánovaných troch mesiacov slúži už okolo štyroch rokov a po povrchu prešiel takmer dva kilometre.

Čínsky lunárny rover Yutu-2 stále funguje

Lunárne ambície má aj indická vesmírna agentúra ISRO, ktorá na obežnú dráhu Mesiaca 8. novembra 2008 úspešne dopravila sondu Chandrayaan-1. Nasledovala sonda Chandrayaan-2, zložená z orbitálnej časti a pristávacieho modulu Vikram s lunochodom Pragyan. Pri pokuse o pristátie 6. septembra 2019 v oblasti južného pólu sa však v dôsledku softvérovej chyby Vikram rozbil o povrch Mesiaca.

Pred dvoma rokmi takto havarovala aj sonda Beresheet 1 izraelskej spoločnosti SpaceI.

Rok 2023 priniesol lunárnu ofenzívu, ale 25. apríla 2023 zlyhala japonská misia Hakuto-R realizovaná firmou ispace s pristávacím modulom a dvoma rovermi – japonským SORA-Q a Rashid zo Spojených arabských emirátov. V tomto prípade riadiaci počítač chybne interpretoval dáta výškomeru.

Posledný záber z izraelskej sondy Beresheet 1 tesne pred stratou spojenia

Čerstvou tohtoročnou obeťou lunárneho výskumu bola 20. augusta ruská Luna-25, takže nádeje sa pochopiteľne upierali na indickú misiu Chandrayaan-3. Sonda štartovala 14. júla 2023 pomocou indickej rakety LVM3 M4. Následne absolvovala celý rad manévrov, aby sa 1. augusta dostala na translunárnu dráhu a 5. augusta na obežnú dráhu okolo Mesiaca. Pristátie bolo naplánované na 23. augusta 2023 o 14:34 SELČ a konečne sa podarilo.

Priebeh pristávacieho manévru (cca od 40:00 min) si môžete pozrieť v nasledujúcom videu:

India sa tak stala po ZSSR, USA a Číne štvrtou krajinou, ktorá dokázala pristáť na Mesiaci a zároveň prvou, ktorej sa to podarilo v blízkosti južného pólu Mesiaca.

Sonda Chandrayaan-3 nemala klasický orbiter, sústredila sa na pristátie v oblasti južného pólu Mesiaca. V zásade ide o reparát po havarovanom predchodcovi Chandrayaan-2, aj keď nová verzia má niektoré vylepšenia. Kľúčovou časťou sondy je preto pristávací modul Vikram s hmotnosťou 1752 kg a malý rover Pragyan s hmotnosťou 26 kg.

Pristávací modul Vikram

Modul aj vozítko by mali na mesačnom povrchu pracovať zhruba jeden lunárny deň, teda po dobu, keď je slnko nad obzorom. To zodpovedá 14 pozemským dňom.

Malý lunochod Pragyan

Lander Vikram má na palube niekoľko vedeckých prístrojov. ChaSTE (Chandra’s Surface Thermophysical Experiment) bude merať tepelnú vodivosť a teplotu mesačného povrchu, ILSA (Instrument for Lunar Seismic Activity) bude merať seizmicitu okolo miesta pristátia a Langmuirova sonda RAMBHA slúži na analýzu elektrónovej teploty, elektrónovej hustoty a elektrického potenciálu plazmy v exosfére Mesiaca.

Vedecké vybavenie nesie aj rover Pragyan. APXS (Alfa Particle X-Ray Spectrometer) slúži na analýzu chemického a mineralogického zloženia mesačného povrchu a LIBS (Laser-Induced Breakdown Spectroscope) určí elementárne zloženie (podiel Mg, Al, Si, K, Ca, Ti, Fe) mesačnej pôdy a hornín v okolí miesta pristátia na Mesiaci.

Prečo práve južný pól Mesiaca? Ide o ideálnu oblasť pre budúcu základňu na Mesiaci. Sú tu miesta trvale osvetlené Slnkom, čo umožní non-stop vyrábať elektrinu z fotovoltiky. Mesačná noc o dĺžke 14 pozemských dní predstavuje inak energetický problém, aj kvôli nízkym teplotám. Sú tu tiež trvale zatienené krátery, v ktorých by sa mal nachádzať vodný ľad. To sú dôvody, pre ktoré sa na mesačné póly sústreďuje záujem kozmonautiky. Misia Chandrayaan-3 môže byť prvou lastovičkou, ktorá potvrdí prítomnosť vody v tejto oblasti.