Pozrite si
Cenový pokles lítium-iónových batérií prichádza proti trhovým zvyklostiam v čase, keď dopyt po nich rastie. Dôvodom je hlavne zvyšovanie produkcie elektromobilov. Nemenej dôležitým zdrojom dopytu je aj rast popularity záložných zdrojov, potrebných pri využívaní solárnych panelov, alebo veterných turbín.
Dopyt rastie, ceny napriek tomu klesajú
Zníženie ceny Li-ion batérií od roku 2012 do roku 2019 o 70% bude viesť podľa analytikov z IHS Markit k rýchlemu rastu inštalovanej kapacity batériových úložísk. Celosvetovo sa výkon záložných zdrojov zvýši z dnešných 4 GW na 52 GW v roku 2025. To prinesie významné úspory energie, ale hlavne zvýšenie sieťovej stability a zníženie pravdepodobnosti výpadkov.
To, čo v našich končinách zažívame len zriedkavo pri extrémnych vplyvoch počasia, alebo pri sporadických poruchách, býva v niektorých, a to aj vo vyspelých krajinách bežné. K výpadkom môže dochádzať aj v energetických špičkách. Spomeňme napríklad extrémne nasadzovanie klimatizácií v budovách, čo môže byť v horúčavách zvlášť nepríjemné.
Analytici predpovedajú, že ceny Li-ion batériových modulov sa do roku 2019 znížia pod hranicu 200 US dolárov / kWh. Tým sa zvýši počet aplikácií, ktoré sú momentálne na hranici rentability, alebo pod ňou. Ide hlavne o doplnenie záložných zdrojov k domácim fotovoltaickým panelom.
Domácnosti tak nebudú odkázané na nevýhodný predaj prebytočnej elektriny do siete, ale stanú sa viac nezávislými. Toto výrazné zníženie nákladov pomôže „zabetónovať“ Li-ion batérie v pozícii lídra na trhu skladovania energie.
Inštalácia záložných systémov má pritom slušne akcelerovať. Kým za rok pribudlo celosvetovo 1,3 GW záložného výkonu, v roku 2020 to má byť 4,7 GW a v roku 2025 by mal prírastok činiť 8,8 GW za rok. Celosvetová kapacita vtedy dosiahne spomínaných 52 GW. Rast sa prejaví aj v investíciách, ktoré porastú priemernou ročnou mierou (CAGR) 16% z minuloročných 1,5 miliardy dolárov na 7 miliárd dolárov v roku 2025.
USA a Austrália na čele
Aj keď v hre sú aj iné druhy batérií, technológia na báze lítium-iónovej chémie sa stane dominantnou v segmente záložných systémov s prevádzkovou dobou od dvoch do štyroch hodín, predpovedá IHS Markit.
Najväčšími dodávateľmi záložných batérií budú firmy z USA a samotné Spojené štáty sa stanú aj najväčším trhom na ich inštaláciu – v roku 2020 len v USA pribudne 1,2 GW záložných batérií.
Ďalšími významnými trhmi budú Austrália, Japonsko, Nemecko, Veľká Británia a Južná Kórea. V niektorých krajinách pritom tieto projekty získajú silnú štátnu podporu. V Austrálii to vidíme už dnes, pri realizácii veľkých solárnych a úložných projektov, v ktorých sa angažuje aj Tesla a Lyon Group.
Tesla v Austrálii vybuduje aj najväčšiu inštaláciu záložného systému na báze Li-ion batérií na svete. Projekt o kapacite 129 MWh, na ktorom Tesla pracuje s francúzskou firmou Neoen, bude realizovaný v južnej Austrálii v blízkosti Jamestownu a bude spojený s veternou farmou.
Pikantné je, že šéf Tesly Elon Musk sa zaviazal, že po podpise zmluvy s austrálskou vládou vybuduje batériovú farmu do 100 dní. Ak sa to Tesle nepodarí stihnúť, dodá batérie zadarmo.
Bude to veľkou výzvou, napriek tomu, že v Kalifornii už Tesla nainštalovala a uviedla do prevádzky batérie s kapacitou 80 MWh len za 88 dní.
Zdroj