Call of Duty: Vanguard - séria opäť v druhej svetovej, poteší skôr multiplayer

Po štyroch rokoch sa séria Call of Duty vracia späť do druhej svetovej vojny. A ako býva dobrým zvykom, stavila opäť na tri módy: kampaň, multiplayer a zombies. Z tejto ponuky je aktuálne najbohatší multiplayer, hra obsahuje veľa zábavných módov a máp, hráči sa už okamžite pustili do zbierania levelov a súboje už bežia v plnom rozsahu vo dne i v noci.

Mnohí určite očakávajú aj ďalší mód – Warzone v štýle battle royale, kde jeden hráč bojuje proti cca stovke ostatných, ale tento si autori zatiaľ odložili na december. Bude sa odohrávať tesne po druhej svetovej vojne, kedy už hlavné operácie skončili a všetci zatiaľ čakáme, ako na novú mapu prejdú aj existujúci hráči.

Multiplayer: najlepšia časť a veľa máp

Väčšina hráčov štartuje ako prvú kampaň, osobne však dávam prednosť multiplayeru, to je aj najtrvanlivejší mód. A čím skôr ho začnete hrať, tým väčšie šance máte na osvojenie si hry, lebo prejde pár dní či už týždeň a zrazu po mapách behajú vytrénovaní hráči na oveľa vyššom leveli. Multiplayer má hneď na začiatku veľmi solídnu porciu módov a máp. Je tu 20 máp, kopa zbraní na vylepšenie, akcia je prekvapivo rýchla a chytľavá.

Jedným z prvých módov je Team Deathmatch, kde proti sebe stojí 6, 10 či 12 hráčov. Jej pravidlá sú jednoduché – kto prvý dosiahne počet zabití protivníka, vyhráva. Takže ide o to, kto čo najrýchlejšie pobehá mapu, nájde súpera alebo neskôr, objaví dobré skrýše a páli zo zabezpečenej pozície. Práve voľba počtu hráčov je veľmi dobrá v regulácii intenzity prestrelky – tím zložený zo šiestich sa ráta skôr za taktický, zatiaľ čo 10 či 12 hráčov (krát dva, je už slušná mela). Podobný princíp má aj Free-For-All, ale tu sa nehrá za tímy, ale každý pekne za seba. Mód trvá 10 minút alebo víťazom je prvý hráč s 30 cieľmi.

Kill Confirmed je mód, kde síce prebiehajú veľké prestrelky, ale kľúčový je zber „psích známok“ (dog tags) po vojakoch. Search and Destroy je mód zameraný na útok či obranu kľúčového predmetu, pričom tímy sa striedajú – jeden sa snaží zničiť miesto s bombami, druhí sa ich snažia zastaviť. Domination je taktický mód, kde sú na mape tri body – a treba ísť na ne, zotrvať tam istý čas. Ale druhý tím sa snaží tiež získať body za okupovanie objektov, a tak prebieha také naťahovanie na kľúčových miestach.

Mojimi srdcovkami sa stala zatiaľ dvojica módov Hardpoint a Patrol. Hardpoint hrám už tretí rok v rôznych obmenách a je to fantastický mód, ktorý trvá päť minút a každých 45 sekúnd strieda miesta, ktoré treba hneď obsadiť a brániť, za čo vám naskakujú body. Ubehne čas, miesto na mape sa zmení a vy musíte upaľovať naň – tam sa boje začínajú nanovo. Prvý tím získava body, druhý sa ho snaží vystrnadiť. Je to neuveriteľne dobre prepracovaný mód, kde sa postupne učíte mapy a kľúčové body – v prostredí druhej svetovej vojny sa ukázal prvý raz.

Patrol je pozičná hra, kde sa mení zóna, za ktorú dostávate body. V praxi je to Hardpoint v pohybe, ale tímy sa hýbu spolu so zónou. Je to mimoriadne dynamická partička, kde siedmi hráči v skupine naháňajú body a je to ešte ťažšie ako Hardpoint, kde sa môžete občas schovať na 20-30 sekúnd, brániť miesto a potom sa presunúť. Patrol je dynamický nonstop, lebo zóna vám nedá vydýchnuť.

Novinkou Vanguard je však Champions Hill, čo je menej akčný a viac taktický mód. Hráči sa môžu zoskupiť do dvojíc či trojíc a takých tímov je osem. Systém vám vždy priradí iný tím a proti nemu hráte ako na turnaji vo vyraďovacom pavúku. Máte istý počet životov a keď ich stratíte, končí súboj. A potom vám systém losuje ďalší tím, s ktorým zvediete ďalšiu partičku. Všetko končí v momente, keď stratíte všetky životy. Zaujímavý je štart celého módu, kde si všetci vyberáte a kupujete zbrane. Osobne radšej hrám v trojici, lebo väčší tím sa lepšie dopĺňa, ale ak sú výborne zohraní dvaja hráči, môže to byť nemenej dobrá správa.

Multiplayer je zatiaľ veľmi dobre nakopnutý, 20 máp je solídny počet a módov je pomerne veľa tiež – známych i nových.

Zombies – zatiaľ polovičný mód

Zombies je celkom chytľavý mód, ktorý štartuje dokonca bombastickou animáciou o tom ako sa zlý generál rozhodol vybrať nejaké staré artefakty. Vďaka nim dokáže oživiť veľké armády padlých vojakov a zrazu má po ruke obrovské množstvo nemŕtvych, proti ktorým bojujete. Zombies sú zatiaľ skôr v skúšobnej verzii, kde nemáte príbeh, ale môžete si vyskúšať nový postup hrou.

Funguje to tak, že partia štyroch hráčov sa objaví na námestí, kde je niekoľko portálov a už tam na vás skáču skupiny zombies. Viete ich odstrániť, nakúpiť si zbrane či využiť rôzne artefakty. Z tejto centrálnej zóny si môžete potom aktivovať portál, kam skočíte a dostanete istú úlohu. Zatiaľ sú dve: Blitz sú bleskové prepady, kde preváži akcia a dostanete časový limit na prežitie. Harvest (žatva) ráta s tým, že budete kosiť zombies, z nich budú padať runové kamene, tie treba zbierať a doniesť na miesto. Keď postupne naplníte počet, vrátite sa na centrálnu mapu.

V Zombies funguje postupne zvyšovanie nepriateľov a silnejšie vlny. Prvých päť zvládnete relatívne ľahko, potom sa obtiažnosť zvýši, hra prituhne a nie je núdza ani o vaše zdolanie či parťákov. Kým je stále niekto nažive, dokáže oživiť svojich kumpánov, ale beda, keď dorazíte do bodu, že sa traja plazia po zemi a jeden musí obehať všetkých. Vtedy sa už misia väčšinou končí neslávne…

Zombies majú dobrú rýchlu hrateľnosť, je to fajn co-op mód, ale zatiaľ je to skôr taký predkrm. Autori ešte sľubujú pokračovanie, príbehový mód a snáď aj viac úloh, portálov či máp.

Kampaň – veľa hrdinov, slabší príbeh

A napokon je tu kampaň, ktorá si vyslúžila už nemalú mieru kritiky za svoju dĺžku, resp. krátkosť. Skutočne ide o jednu z najkratších kampaní v celej sérii, navyše má bizarné momenty v deji. Autori vytvorili špeciálnu jednotku, v ktorej nechýba černoch, ruská sniperka, Austrálčan a iní – nesúrodá partička tvorí tím Vanguard a aktuálne sa blížia do centra Tretej ríše, aby porazili Hitlera. Hra štartuje efektným prepadom vlaku smerom do Hamburgu, ale po ňom sa čosi zvrtne a všetci končia na výsluchu v Berlíne. Odtiaľ začne hra skákať do minulých misií každého hrdinu.

Výhoda prístupu je, že dej sa sústredí na viaceré osoby, majú vykreslený svoj pôvod i front a dá sa na ňom stavať motív osobnej pomsty, straty, povýšenie na šéfa jednotky a pod. S každou postavou sa môžete lepšie zoznámiť, pochopiť ju a za každú sa hrá inak. Nevýhoda je, že príbeh ako celok dobre nezaberá – dlhé scény s výsluchmi sú síce dobre zaranžované, ale celá zápletka vyznieva dosť umelo. Lepšie fungujú jednotlivé časti ako finálne zoskupenie, hoci idea prechádzať na rôzne miesta i časové momenty vojny je fajn.

Vďaka nej si autori mohli dovoliť parádnu rozmanitosť. Takže s jedným chlapíkom idete pripraviť front pred vylodením v Normandii a môžete trošku prečesať lokálne bunkre a zákopy s vojakmi. Pôsobivá je misia zo Stalingradu 1942, kde sa zhostíte ostreľovačky Poliny, spoznáte jej brata a otca i nálet na mesto. Na jednej strane má hra nádherné civilné momenty, kedy sa v byte rozprávate s rodinou či na námestí so známymi, ale o 10-15 minút neskôr už utekáte po strechách a skrývate sa pred paľbou. Neskôr zavítate do púšte, džungle, aj na pacifický front, takže misie fakt pôsobia sviežo a keď si dáte jednu za večer, môžete si kampaň dobre dávkovať.

Autori si povedali, že herný blockbuster vás musí stále držať v pohybe – musí sa to hýbať, búchať, strieľať a treba meniť prostredia. Raz ste v uháňajúcom vlaku, neskôr infiltrujete ponorku či skáčete z lietadla alebo držíte zbraň v rozpadnutej budove a čušíte ako muchy. Ale váš priestor je jasne definovaný – ak sa vzdialite pár metrov od trasy, hra na vás vyskakuje červené upozornenie, že sa máte vrátiť späť. Polina je top postava, pretože jednak hráte za ženu, ale má aj taktický prístup. Boj v džungli alebo na začiatku misie v tráve, kde máte používať stealth štýl alebo čelíte veľkej presile (aj 20 vojakov), môže byť neuveriteľne frustrujúci.

Až miestami upodozrievam autorov, či si náhodou kampaň nerozdelili viaceré štúdia a potom ju Activision dal dokopy niekomu inému. Tomu by zodpovedalo, že niektoré časti sú skvelé, iné priemerné a celá kampaň pripomína taký zlepenec. Miestami pôsobivý, niektoré scény majú dobré dialógy či pohyby postáv a inokedy je hra akoby archaická a pripomína horšie časti série. Rozhodne ide o slabší kus oproti vlaňajšej časti Black Ops Cold War či Modern Warfare z roku 2019.

Silný výkon nových konzol

Recenzovaná verzia na Xbox Series X ukazuje viaceré silné devízy. Bleskové momenty načítavania uvítate najmä pri štarte misií alebo častej smrti pri frustrujúcich pasážach. Grafika niektorých scén i lokalít je veľmi pôsobivá, aj uháňajúci vlak či správanie modelov je často autentické. Priestorový zvuk je hlasný, dunivý a výborne sprostredkuje momenty z civilu (pokojné námestie) i frontov.

Ale celkovo vyzerá Call of Duty: Vanguard ako diel, ktorý sa len rozbieha. S kampaňou sa už veľa robiť nebude, raz ju prejdete a basta. Multiplayer je veľmi slušne rozbehnutý a Zombies či Warzone čakajú snáď veľké aktualizácie…