Pozrite si
V dnešnej dobe už hnojivá a vyské hektárové výnosy nie sú to čo púta pozornosť, ľudí skôr namotáte na bio zemiak či bio kapustu. Na vypestovanie týchto plodín však stále treba pôdu, adekvátne počasie (voda, slnko) a ľudí, ktorí sa o všetko postarajú. Týmto ľuďom sa ale nechce špiniť si ruky a drať svoje nohy, dokonca na takých nehostinných miestach, kde nie je nielenže ani kaviareň s rýchlonabíjačkou, ale ani Wi-Fi.
Znie to neuveriteľne, ale na Slovensku dnes pracuje v poľnohospodárstve len 2 percentá ľudí, v USA je to ešte menej – tam sa stará o ich potravinovú sebestačnosť len pol percenta. Na porovnanie, v priemysle je to 14 % a v službách 80 %. Keď si porovnáme, koľko ľudí muselo v minulosti pracovať, aby sme mali na stole mlieko, chlieb a syr, už teraz je to neuveriteľný pokrok. Ako sa zdá, sme len na samom začiatku.
Spoločnosť Iron Ox zahájila skúšobný projekt pestovateľskej farmy, kde sa o všetko potrebné starajú roboty. Farmu umiestnili do upravenej priemyselnej haly s veľkosťou 750 m² a Iron Ox tam začal pestovať kapustu. Roboty sú centrálne riadení firemným softvérom The Brain. Takáto farma dokáže ročne vypestovať 26 tisíc kapustných hláv ročne, čo je podľa riaditeľa Brandona Alexandera päťkrát viac, ako v prípade bežnej farmy.
Zatiaľ však musia robotom ešte stále pomáhať ľudia. Starajú sa o klíčenie rastlín a o zber zrelých kapustových hláv. Všetko ostatné majú na starosti stroje s pomocou AI. Ide napríklad o výsadbu mladých sadeníc, kontrolu plodín, zavlažovanie, osvetlenie či vlhkosť. Ich hydroponický systém pestovania spotrebuje až o 90 % menej vody v porovnaní s tradičným spôsobom farmárčenia.
Iron Ox používa na osvetlenie LED diódy od Signify (Philips Lightning), ktorá sa môže pochváliť s najväčšími znalosťami v oblasti osvetlenia určeného na pestovanie rastlín. Ich LED diódy s úspechom používa napríklad holandská firma Staay Food Group, ktorá patrí k z najväčších dodávateľov zeleniny do holandských supermarketov.
Farma spoločnosti Iron Ox a jej nasledovníkov bude pravdepodobne len prvým krokom v ďalšom rozvoji poľnohospodárstva. Masové sťahovanie ľudí z vidieka do miest môže v budúcnosti spôsobiť problémy práve v ich zásobovaní. Ak si k tomu pripočítame cenu pôdy, náklady na pestovanie a globálne otepľovanie, možno zistíme, že je to síce možno neprirodzený, ale nutný vývoj.
Pamätáte si, ako sa hovorievalo deťom, ktoré sa dobre neučili? Pôjdeš kydať hnoj, prípadne budeš smetiarom! Teraz sa zdá, že tieto „lukratívne“ fleky majú už rezervované roboty. Načo však míňať stále nenahraditeľný ľudský potenciál na tzv. podradné práce, keď ich môžu nahradiť stroje a algoritmy?
Zdroj