Kvôli neblahým efektom tepelných elektrární, ktoré vypúšťajú do atmosféry megatony oxidu uhličitého a ďalších emisií – a týka sa to aj „zelených“ elektrární a teplární spaľujúcich drevnú štiepku, by sa nám fungujúca jadrová energetika zišla ako soľ.
Nanešťastie, havária elektrárne v japonskej Fukušime po zemetrasení a vlnách cunami v roku 2011 vyľakala verejnosť tak, že vlády niektorých krajín jadrovú energetiku utlmujú. Odhliadnuc od toho, že dotačný biznis okolo solárnych, veterných, malých vodných, no najmä biomasových tepelných elektrární je pre ekonomiku a životné prostredie hotovou katastrofou, niektoré krajiny, medzi nimi aj Slovensko, svoj jadrový potenciál v energetike mienia rozvíjať. Dodajme, vďakabohu!
Je to dobré nielen kvôli globálnemu otepľovaniu. Aj keď sa v poslednej dobe viac prizvukuje potreba záložných batériových zdrojov na stabilizáciu rozvodných sietí, bezpečná sieť potrebuje aj spoľahlivé a výkonné elektrárne. Také, čo dokážu vyrábať elektrinu bez ohľadu na počasie a ročné obdobie.
Samozrejme, aj jadrové elektrárne majú svoje nevýhody, a navyše kvôli bezpečnosti aj rastúce náklady, ale prichádzajúca éra elektromobility si vyžiada stabilné a vysokokapacitné zdroje. Platí to aj o prípadnej vodíkovej energetike. Keďže nemáme pobrežné šelfy, ani púšte, veterné, ani solárne elektrárne nám tŕň z päty nevytiahnu. A ak by sa podarilo budovať spoľahlivejšie, lacnejšie a navyše účinnejšie jadrové reaktory, bolo by jadro dobrou cestou k lacnejšej elektrine.
Soľ nad zlato: v jadrovej energetike obzvlášť
O soľných tóriových reaktoroch sme už na našich stránkach písali. Ide o alternatívu voči bežným ľahkovodným reaktorom, ktorá bola testovaná už pred polstoročím. Napriek zjavným výhodám sa však nerozšírila.
Pritom takzvané MSR (Molten Salt Reactor) reaktory s roztavenou soľou majú oproti bežným ľahkovodným reaktorom mnoho výhod. Pracujú efektívnejšie a sú aj ekologickejšie, keďže využijú až 96% jadrového paliva, namiesto 3-4%. Preto produkujú aj minimum jadrového odpadu.
Holandský inštitút pre jadrový výskum uskutočnil prvé pokusy s jadrovými reaktormi s roztavenými soľami na báze tória už v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Teraz vedci z Nuclear Research and Consulting Group (NRG) v meste Petten testy obnovili. Ak budú testy úspešné, mohli by viesť k prechodu z ľahkovodných uránových reaktorov na tóriové reaktory novej generácie.
Takáto zmena jadrovej energetiky by priniesla nielen zvýšenie bezpečnosti elektrární, ale aj redukciu tvorby jadrového odpadu. Mohla by pritom bez problémov preklenúť obdobie, kým sa nám podarí ovládnuť jadrovú fúziu a stavať komerčné termonukleárne elektrárne.
Príliš bezpečné?
„Ak je to taký „zázrak“, prečo sa tórium v reaktoroch nevyužíva už dávno?“, kladiete si možno otázku. Jednou z paradoxných možností je, že tórium je príliš málo nebezpečné. Produkuje pomerne nízku rádioaktivitu a nehodí sa na výrobu jadrových zbraní.
Jadrové veľmoci pritom v minulosti stavali jadrové reaktory ako riešenie 2v1. Okrem elektrickej energie produkovali aj plutónium, ktoré sa na výrobu nukeárnych púm hodí výborne. Lenže dnes majú veľmoci skôr opačný problém, než nedostatok jadrových zbraní.
Expert na jadrové palivá Ralph Hania je vedúcim tímu v NRG pre experimenty SALIENT. Ide o pomenovanie odvodené od SALt Irradiation Experiment. A pretože NRG plánuje sériu porovnateľných experimentov, tento prvý sa nazýva jednoducho SALIENT-1. Ďalšie sa pripravujú.
V rámci experimentu vedci roztopia vzorku tóriového paliva a bombardujú ho neutrónmi, aby sa premenilo na štiepny urán. Ďalší vývoj bude mať za cieľ vyvinúť teplotne odolné kovové zliatiny a iné materiály, ktoré dokážu udržať teplo v reaktore.
V konečnej fáze budú vedci skúmať, ako zlikvidovať odpad vytvorený tóriovým reaktorom. Je síce podstatne menej toxický a nebezpečný ako odpad vytvorený bežným jadrovým reaktorom, ale predsa len existuje. Napriek tomu tórium ako budúcnosť jadrovej energetiky vyzerá nádejne.