Polyetylén a všadeprítomné PET fľaše, polyvinylchlorid a z neho vyrobené PVC fólie, krytiny a iné produkty, polyuretán, polypropylén, polystyrén. Polyméry, ktorým zvykneme hovoriť skôr plasty (aj keď napr. termosety príliš plastické nie sú), nás od 2. svetovej vojny sprevádzajú na každom kroku. Od nylonových pančušiek, po silonový vlasec na rybárskej udici, od krytov spotrebnej elektroniky, po balené potraviny.
Ako však poznáme z taoizmu, každý jin, má v sebe aj trochu jangu a naopak a v našich končinách zas vieme, že každá minca má dve strany. Nebudeme hovoriť o tom, že niektoré neutrálne a inertné plasty nie sú tak celkom inertné a pri styku s organickými kyselinami v nápojoch a potravinách môžu uvoľňovať stopové prvky látok s nepríjemnými účinkami a podobne. Nerobia to všetky a starý dobrý polyetylén (PET) z tohto hľadiska vyzerá zatiaľ fajn, ale byť pivným fajnšmekrom, preferoval by som sklenené fľaše.
Tou odvrátenou stranou polymérov je aj skutočnosť, že väčšina z nich je mimoriadne odolná voči rozkladu v prirodzenom prostredí, preto ako odpad zamoruje ulice, lúky, lesy, rieky a potoky ešte desaťročia potom, ako ich nekultúrni konzumenti vyhodili. A keďže všetky rieky sa vlievajú nakoniec do mora, tu sa plávajúci plastový odpad akumuluje a predstavuje čoraz väčší ekologický problém. Nielen kvôli samotnému znečisteniu, ale aj preto, že takýto odpad sa stáva nosičom rôznych inváznych rias a prostredníctvom morských prúdov môže roznášať aj rôzne toxíny.
Možno ste videli kdesi ten otrasný videoklip o opustenom ostrove v Pacifiku, kam prúdy zanášajú tisíce ton plastových fliaš a tamojšie kolónie vtákov drobné kúsky plastu konzumujú, čím prichádzajú do záhuby. Na prvý pohľad sa zdá neuveriteľným, aby sa odpad dostal kamsi na rajský ostrov, ktorý je tisícky kilometrov od akéhokoľvek priemyselného pobrežia. Ale ak má tú smolu, že leží v ceste veľkým morským prúdom, je to celkom možné. Našťastie, existujú nadšenci, ktorí vymysleli riešenie, čo môže fungovať.
Boyan Slat, študent leteckého inžinierstva na Delft University of Technology, vymyslel Ocean Cleanup Project. Ide o plávajúce zberače plastového odpadu, ktoré by mohli vyčistiť svetové oceány. Loď, či skôr plávajúca bója hydrodynamického tvaru, lebo má byť ukotvená o dno, by brala do „náručia“ roztiahnutých plávajúcich ramien plastový odpad, ktorý prúdy nesú na hladine. Odpad by sa mechanicky, alebo aj inak spracovával priamo na palube, pričom potrebná energia by sa získávala z obnoviteľných zdrojov – zo slnka, alebo z morských prúdov. Boyan Slat tvrdí, že v oceánoch je päť najdôležitejších morských prúdov – dva v Atlantiku, dva v Pacifiku a jeden v Indickom oceáne, ktoré obopínajú planétu a raz za päť rokov absolvujú „cestu okolo Zeme“.
Boyan Slat a jeho tým zatiaľ robia štúdiu realizovateľnosti, ale ak sa ukáže, že projekt je životaschopný, mohol by za päť rokov zozbierať z oceánov 7, 250 miliónov ton odpadu. Časový interval je práve približnou periódou morských prúdov, ktorú výskumníci určili pomocou simulácií na Ocean Surface CURrent Simulator (OSCURS). Podľa autorov projektu by takýto zber a spracovanie odpadov mohlo byť ekonomicky neutrálne, či dokonca ziskové, pretože spracovaný odpad by sa mohol predávať ako surovina chemickému priemyslu.
Foto: Gizmag