Pozrite si
Boli to „zlaté časy“, keď sa dalo na palube supersonického dopravného lietadla Concorde lietať na trase Londýn – New York približne za tri hodiny. Umožnila to jeho rýchlosť dvojnásobku rýchlosti zvuku (mach 2,04 = 2 330 km/h).
Renesancia nadzvukovej dopravy
Od ukončenia komerčnej prevádzky britsko-francúzskeho projektu Concorde v roku 2003 však už uplynulo 15 rokov. A keďže ruský supersonic TU-144 bol stiahnutý z prevádzky po nehode už v roku 1978, súčasné nebo križujú len podzvukové dopravné lietadlá.
Americký výrobca Boeing sa však nevzdal myšlienky vyvinúť nadzvukové lietadlo, ktoré by dokázalo rekordne skrátiť dopravné časy. Transatlantický let z New Yorku do Londýna by sa mohol skrátiť zo siedmich hodín len na dve, takže by trval dokonca kratšie, než niekdajšie lety s Concordom.
Teleportáciu síce v dohľadnej dobe asi nezvládneme, ale ambície Boeingu k nej nemajú ďaleko. Firma chce dosiahnuť, aby hypersonické lietadlá niekoľkonásobne prekračujúce rýchlosť zvuku dokázali za dve hodiny doletieť prakticky kamkoľvek na Zemi.
Znie to možno prehnane, ale SpaceX to vidí ešte optimistickejšie. Na hyperbolické „skoky cez vesmír“ chce využiť regulárnu kozmickú raketu novej generácie BFR, pričom cestujúcich by dokázala dopraviť kamkoľvek už za jednu hodinu. Význam by to malo, samozrejme, hlavne pri transkontinentálnych trasách.
Ale naspäť na zem. Ani nadzvukové lietadlo od Boeingu, ani kozmický tranzit medzi letiskami nie je na programe dňa, hoci dnes je ťažké odhadnúť, čo z toho sa podarí zrealizovať skôr.
Boeing svoj koncept superrýchleho lietadla prezentoval na nedávnej konferencii Amerického inštitútu pre letectvo a astronautiku v Atlante. Je to posledný vývoj vízie, ktorú generálny riaditeľ Boeingu Dennis Muilenburg prvýkrát predstavil vo februári.
Revolučný hybridný motor
Nadzvukové dopravné lietadlo vyvíja aj NASA, no všetky podobné projekty majú nepríjemného spoločného menovateľa – vysoké náklady. Tým sa nelíšia od projektov TU-144 a Concorde, realizovaných v minulosti. Vtedy však išlo o lietadlá dosahujúce „len“ dvojnásobok rýchlosti zvuku.
Boeing však ide za cieľom hypersonického cestovania s veľkým dôrazom. Už v apríli oznámil, že v spolupráci s Rolls Royce významne investuje do spoločnosti British Reaction Engines Limited (REL).
Reaction Engines už dlhodobo pracuje na plánoch hypersonickej suborbitálnej dopravy, pričom sa sústreďuje na vývoj motora Synergetic Air-Breathing Rocket Engine (SABRE). SABRE je hypersonický hybridný motor, ktorý funguje pri rýchlostiach pod Mach 5 (5 961 km/h) ako bežný motor prúdového lietadla, využívajúci atmosférický kyslík.
Ale pri hypersonických rýchlostiach sa zmení na čisto raketový motor spaľujúci kvapalný vodík a kyslík, pričom je schopný vyvinúť rýchlosť až do Mach 25 (29 808 km/h).
Kľúčom je revolučný výmenník tepla, ktorý pri približovaní sa k hypersonickej rýchlosti chráni motor pred roztavením.
V takýchto podmienkach aj najlepšie kovové zliatiny mäknú a tavia sa. Z tohto dôvodu je potrebné vzduch nasávaný do motora dramaticky ochladiť, k čomu slúži rad ultraľahkých výmenníkov tepla, ktoré používajú na toto chladenie kryogénne vodíkové palivo. Tak sa dá vzduch schladiť za 1/100 sekundy z 1000°C na -150 °C.
Takýto motor by mohol byť použitý aj na vynášanie nákladov na nízku obežnú dráhu pomocou opakovane použiteľného raketoplánu Skylon. To by nemal byť problém, minimálne z dôvodov rýchlosti. Mach 25 totiž mierne prevyšuje 1. kozmickú rýchlosť, potrebnú na dosiahnutie obežnej dráhy.
Ale pre Boeing je pravdepodobne najatraktívnejšou možnosťou jeho potenciálne využitie pre komerčnú hypersonickú dopravu medzi dvoma koncovými destináciami.
Potvrdil to aj Steve Nordlund, viceprezident Boeing HorizonX, keď povedal: „Keďže Reaction Engines uvoľnili pokrokový pohonný systém, ktorý by mohol zmeniť budúcnosť leteckej a vesmírnej dopravy, očakávame, že využijeme ich revolučnú technológiu na podporu úsilia Boeingu pri hľadaní prostriedkov pre hypersonické lety.“
Ide o reálnu technológiu, ktorej sa zrejme o niekoľko rokov dočkáme. Určite však nepôjde o lietadlá určené pre flotily nízkonákladových aerolínií.