Pozrite si
PET fľaše, mikroténové vrecká, plastové tašky, obaly, zubné kefky a ďalšie jednorázové, alebo málo trvanlivé výrobky z plastov zamorujú nielen skládky komunálneho odpadu, ale aj veľké ekosystémy.
So separáciou odpadu si nerobme priveľké ilúzie, pretože tá je hlavne o zodpovednosti.
Kúsky plastu v riekach, moriach a oceánoch sa stávajú nielen problémom, ale aj potravou vodných živočíchov a vtákov a dostávajú sa tak do potravinového reťazca. Situácia v niektorých riekach a morských lokalitách nadobúda až tragické rozmery a motivuje exekutívu na prijímanie regulačných opatrení, aj projektov na čistenie vôd.
Zlou správou však je, že znečistené oceány sú najmä vizitkou rozvíjajúcich sa krajín Ázie a Afriky, nie Európy a USA. Nemeckí vedci zistili, že až 90% plastového odpadu prináša do oceánov osem riek z Ázie (Mekong, Amur, Perlová rieka, Gangy, Hai, Žltá rieka, Indus a Jang-c‘-ťiang) a dva africké veľtoky Niger a Níl.
Zachránia nás bioplasty?
Precitnutie prichádza trochu neskoro, ale pri nezmenených vzorcoch správania sa k prírode by sme pre našich potomkov pripravili neradostnú budúcnosť. Zálohovanie PET fliaš, ktoré na Slovensku stále nemáme, by malo byť samozrejmosťou, rovnako ako zákaz rozdávania bezplatných plastových obalov a nákupných tašiek.
Ale aj tie kupované obaly, fľaše a plastové produkty môžu končiť na skládkach, alebo v riekach, takže radikálna zmena vyžaduje úplne iný prístup.
S pozoruhodným riešením prichádzajú výskumníci zo Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave, ktorí vyvinuli už druhú generáciu bioplastov. Ich hlavnou výhodou je, že sú biologicky rozložiteľné, takže namiesto skládky odpadov môžu putovať na kompost, kde sa premenia v podstate na biomasu.
„Keď hovoríme o bioplastoch, rozumieme buď plasty vyrobené z obnoviteľných zdrojov surovín, alebo biologicky rozložiteľné. Pre prírodu sú, samozrejme, najpriaznivejšie tie, ktoré sú aj z obnoviteľných surovín, aj biologicky rozložiteľné, teda nepretrvávajú v prírode ako odpad desiatky rokov. A také sú naše bioplasty,“ hovorí profesor Pavel Alexy z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave, ktorý je vedúcim výskumného tímu.
Dve výhody súčasne
Prvá generácia bioplastov z dielne STU nesie značku „nonoilen“. Vyjadruje, že nepochádzajú z ropy. Ich základom je kyselina polymliečna, vyrábaná zo škrobu a polyhydroxybutyrát, čo je biomateriál, produkovaný baktériami. Tie na jeho produkciu potrebujú cukor, ktorý môže pochádzať napríklad z cukrovej trstiny, či zo srvátky. Tento bioplast je chránený ako úžitkový vzor v SR a patentovaný v Európe a v niekoľkých ázijských krajinách.
Výskumný tím prof. Alexyho však vyvinul aj bioplast druhej generácie, ktorý sa chystajú takisto patentovať. Oproti prvému nonoilenu má hneď dve výhody. Namiesto z cukru je v ňom použitý polyhydroxybutyrát vyrobený z použitého fritovacieho oleja. Ten je sám o sebe nebezpečným odpadom.
Nový bioplast by tak mohol pomôcť pri ekologickom zužitkovaní tohto oleja a zároveň má zdokonalené schopnosti rozkladu. Nepotrebuje už podmienky priemyselného kompostu, kde by sa rozkladal pri teplote nad 50 stupňov, ale dokáže sa rozložiť aj v bežnom domácom komposte pri teplote 20 – 30 stupňov Celzia. Zdá sa dokonca, že nové bioplasty by mohli degradovať aj v bežnej morskej, aj sladkej vode.
Slovenský bioplast je nielen vyrobený zo surovín biologického pôvodu a je bio-rozložiteľný, ale je zároveň aj bio-kompatibilný, čo preň otvára cesty na využitie aj v medicíne. V tejto oblasti spolupracujú výskumníci z STU s kolegami z Lekárskej fakulty UK a s odborníkmi na vývoj implantátov z Technickej univerzity v Košiciach.
Dočasné implantáty vyrobené z takéhoto materiálu by sa dali využiť napríklad na fixáciu kosti pri komplikovaných zlomeninách a po čase by sa samé odbúrali z organizmu. Ďalšie uplatnenie by mohol bioplast nájsť v oblasti tkaninového inžinierstva. V laboratóriách by mohli rásť celé náhradné orgány na biopodklade, ktorý sa postupne rozloží.
Od okuliarov, po zubné kefky
Životné prostredie by však ochránilo skôr masovejšie nasadenie bioplastov v iných oblastiach, ako je sféra medicíny.
Okrem obalov, mulčovacích fólií pre záhradkárov a poľnohospodárov, jednorazových príborov, riadov a podobných predmetov, by sa dal nový materiál využiť na celý rad predmetov krátkodobej spotreby, medzi inými na zubné kefky.
Zaujímavým tipom pre jeho uplatnenie by však mohla byť aj oblasť dizajnu a módy. Možno prekvapujúcim zistením je, že módny priemysel sa považuje za druhý najviac znečisťujúci životné prostredie po ťažbe a spracovaní ropy.
Chemici preto nadviazali spoluprácu s dizajnérmi z crafting plastics! studio, ktorí hľadajú viaceré možnosti uplatnenia bioplastov. Nápad ich využitia pri tvorbe rámov slnečných okuliarov získal Národnú cenu za dizajn 2017 v kategórií Dizajn s pridanou hodnotou.
Ich nápady sú momentálne vystavované na Bienále dizajnu a architektúry v Benátkach.
Dizajnéri pracujú aj na návrhoch ďalších aplikácií z bioplastov. Podľa Vlasty Kubušovej z crafting plastics! studio hľadajú aplikácie, pri ktorých by sa dala optimálne využiť limitovaná životnosť bioplastov. Pracujú preto na návrhu stoličiek a interiérových doplnkov, viacnásobne použiteľných termo pohárov na horúce nápoje, zubných kefiek a ďalších módnych doplnkov, vrátane tašiek a textílií.
Zdroj