Ambície s výskumom Mesiaca majú viaceré vesmírne agentúry, ale aj súkromné spoločnosti. Niektoré uvažujú o stavbe trvalej vedeckej základne na mesačnom povrchu, iné z neho chcú dokonca ťažiť vzácne suroviny, napríklad Hélium 3.
Zaujímavou komoditou však bude aj voda, ktorej prítomnosť na Mesiaci už bola dokázaná. Vodík a kyslík získaný jej rozkladom môže poslúžiť ako palivo pre interplanetárne lety do hlbšieho vesmíru.
Mesiac, alebo jeho obežná dráha sa zároveň môže stať vesmírnym prístavom pre lety k vzdialenejším planétam – k Marsu, asteroidom, alebo mesiacom Jupitera a Saturna.
Prestupná stanica na obežnej dráhe
Uvažuje sa o vybudovaní stálej základne na Mesiaci v oblasti niektorého z pólov, ale možno padne voľba aj na iné vhodné lokality. Keďže Mesiac nemá atmosféru a disponuje len veľmi slabým magnetickým poľom, základne bude potrebné chrániť pred dopadmi meteoritov a kozmickým žiarením. Z veľkej časti budú preto pod povrchom.
Japonská kozmická agentúra JAXA nedávno oznámila, že vedci objavili na Mesiaci obrovskú jaskyňu dlhú až 50 km, ktorá by mohla v budúcnosti poslúžiť pri výstavbe lunárnej základne. Dutina je odhadom 3,5 miliardy rokov stará a vznikla v dôsledku vulkanickej činnosti. Jaskyňa bola objavená na základe analýzy dát zo sondy Kaguya z rokov 2007 až 2009.
Skôr ako vznikne lunárna základňa, objaví sa pravdepodobne mesačná orbitálna stanica. Mala by byť akousi obdobou Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS. Spoluprácu na jej výstavbe ohlásila ruská kozmická agentúra Roskozmos a americká NASA.
Práce na výstavbe stanice by sa mali rozbehnúť v roku 2020, pričom komponenty má dopravovať predbežne americká ťažká nosná raketa SLS a kozmonautov vesmírna loď NASA Orion.
V tom čase by už mali byť v rutinnej prevádzke aj pilotované lode Dragon V2 SpaceX a CST-100 Starliner spoločnosti Boeing. Zatiaľ majú kontrakty na dopravu kozmonautov NASA k ISS, ale Elon Musk sa netají so zámerom čoskoro lietať s loďou Dragon V2 okolo Mesiaca späť na Zem.
Prvá fáza americko-ruskej stanice s názvom Deep Space Gateway (DSG), čiže „brána do hlbokého vesmíru“, by mala byť hotová v rokoch 2024 až 2026.
Hlásia sa aj súkromníci
Štátne vesmírne agentúry však už, vďakabohu, nemajú monopol na vesmírny výskum a aktivity v kozmonautike. Významným hráčom v rozvoji kozmonautiky sa môže stať okrem iných aj spoločnosť Bigelow Aerospace, ktorá už teraz pracuje na nafukovacích vesmírnych moduloch.
Jej modul BEAM (Bigelow Expandable Activity Module) pripojený k ISS už vyše roka testujú astronauti na obežnej dráhe. Bigelow Aerospace už dávnejšie prezentovala zámer z väčších nafukovacích modulov B330 vybudovať na obežnej dráhe Zeme trvale osídlenú vesmírnu stanicu. Tá by mala slúžiť na vedecké účely, ale aj ako hotel pre vesmírnu turistiku.
Teraz však Bigelow Aerospace odhalila omnoho ambicióznejší plán. Je ním vybudovanie orbitálnej stanice Mesiaca na báze modulu B330, prípadne viacerých. V spolupráci s United Launch Alliance (ULA), ktorá je spoločným podnikom firiem Boeing a Lockheed Martin, chce vypustiť do roku 2022 modul B330 na nízku obežnú dráhu Mesiaca.
Modul s veľkosťou ako tretina ISS vynesie raketa Vulcan 562, ktorá je v súčasnosti vyvíjaná spoločnosťou ULA ako náhrada za rakety Atlas V a Delta, najprv na obežnú dráhu Zeme. Tu sa sprevádzkuje a bude sa istý čas testovať, či je všetko v poriadku.
Po úspešnej príprave ho ULA pomocou dvoch ďalších rakiet Vulcan ACES dopraví na nízku obežnú dráhu Mesiaca. Mala by sa tak vytvoriť platforma pre rozvoj lunárneho podnikania, aj miesto pre trénovanie astronautov NASA a dlhodobé výskumné programy. Lunárna orbitálna stanica by sa zároveň mala stať prestupnou zastávkou pre návrat ľudí na Mesiac.