Battlefield 2042 - mal to byť akčný hit roka, no zatiaľ si hľadá viac obsahu

Akčná jeseň priniesla už Call of Duty: Vanguard z druhej svetovej vojny, Halo: Infinite je už tiež online a Electronic Arts kontruje sci-fi akciou z roka 2042, kde ignoruje kampaň a sústredí sa len na taktické boje desiatok hráčov.

Príbeh len v pozadí

Ľahký príbehový náčrt nám ukáže budúcnosť o 20 rokov. Prírodné katastrofy, kolabujúce ekonomiky, zmena politických pomerov ako napríklad rozpad EÚ a do toho satelity padajúce na Zem. Výsledkom je boj mocností o zvyšné kusy funkčného sveta, pričom proti sebe stojí klasicky USA a Rusko v roku 2042. Dve dekády nie sú príliš ďaleká vízia, preto nečakajte obrovské sci-fi zbrane, ale skôr klasické nasadenie vojakov, tanky, vozidlá a do toho rozmanité časti planéty. A tým, že hre chýba aj príbehová kampaň, sa do detailov ani neprepracovala táto vízia. Škoda, potenciál sa tu načrtol, ale autori ho využili len na bojové pozadie. Len sa treba naučiť slovíčko „no-pat“, vojaci bez domova, ktorí bojujú za trošku budúcnosti a pridávajú sa k USA či Rusku.

(Je na mieste nastreliť poznámku, že Call of Duty: Vanguard má síce krátku, ale aspoň nejakú kampaň, kde sa zoznámite s mapami, hrdinami i kúskami príbehu.)

Jadrom hrateľnosti Battefieldu bol vždy masívny boj desiatok hráčov na jednej mape, obsadzovanie bodov, prestrelky v exteriéroch, veľká palebná sila pri používaní tankov a možnosť skúšať rôzne roly špecialistov. To všetko je zachované aj v najnovšej časti, ale stále môžete mať pocit, že niečo chýba.

Viac hráčov = dobrý vojnový chaos

Battlefield 2042 sľúbil obrovskú zmenu vo vyššom počte hráčov. Doteraz bolo maximum 64 hráčov na mape (a na starých konzolách ostáva), nová verzia zvyšuje počet na 128. Je to oveľa väčšie množstvo, ktoré sa jednak podpíše pod fungovaní vo väčšom počte tímov a početnosti strán. Hra vás vloží do mikrotímov, kde sa vo štvorici pokúšate o plnenie úloh. A môžete volať aj o pomoc pri úmrtí, aby vás niekto oživil alebo sa reštartujete na dostupnom mieste.

Odlišnú hrateľnosť doručí 10 špecialistov rôznej národnosti. Majú vybrané schopnosti a možno ich vybaviť určitým arzenálom, čím sa odlíšia. Napríklad kanadský vojak s hákom, US mariňák, indický hacker, ruský inžinier, juhoamerický sniper, Mexičan schopný ničiť tanky či Rumun oživujúci kamošov na počkanie. Je to pestrá zmes, ktorá definuje vaše roly i možnosti v boji a je dobré si osvojiť najmä ich zbrane či výbavu – časť využíva hák, iná štít a efektný je wingsuit, ktorým sa spustíte z námornej plošiny.

V hre vás čakajú tri módy: All Out Warfare, Hard Zone a Portal.

All Out Warfare a dva režimy

Toto je základ hry, ktorý sa delí na dva režimy: Conquest je klasika, kde hráte so 128 hráčmi a k dispozícii máte sedem máp. Nie je to veľa, ale na rozdiel od iných hier, mapy sú rozsiahle, postupne bojujete o vybrané body a treba ich zajať. Kto kontroluje stanoviská, získava body a druhý tím sa ich snaží dobyť a prikloniť si výhodu na svoju stranu. Na mape je pritom viacero označených sektorov a ich stanovísk, pričom cieľom je získať celý sektor. Napríklad A1, A2 = A. Keď získate sektor, patrí vám – a druhá strana sa snaží naplno oň bojovať. Alebo si povie, že zatiaľ dobyje sektor B alebo C.

Keď sa na mapu dovalí 128 hráčov, je cítiť pravý vojnový chaos. Niektorí sa preháňajú na tanku, iné sedia v helikoptére a pália po vojakoch na zemi. Nejeden raz som zomrel kvôli náhodnej strele z neznáma. Občas je to frustrujúce, neviete kam ísť a do ktorého sektora sa nechať vylodiť. Keď je voľné miesto, môžete ísť do tanku či leteckej paľby sami, inokedy vám neostáva nič iné, len byť na zemi a bojovať. Často si po smrti dám oživenie rovno do akcie, aby som nemusel dlho chodiť a rovno sa zúčastním bitky o vlajku či stanovisko. No ak zomriem tri-štyri razy po sebe, chce to niekedy minipauzu, nadýchnuť sa a možno skúsiť boj o iný sektor. Možností je veľa, ale je fajn zoznámiť sa so svojím špecialistom a nájsť si svoje miesto v boji. Ak ste skvelý sniper, budete najmä brániť stanoviská alebo páliť po skvadrách z diaľky.

Breakthrough je druhý režim, ktorý sa hrá podobne, ale má trošku iné pravidlá. Ako názov napovedá, ide o prienik do tylu nepriateľa a funguje tak, že ak obsadíte istý sektor, patrí už vám. A môžete sa posunúť na ďalší. Funguje to tak, že jedna skupina napreduje (napríklad na mape zľava doprava či zhora nadol), ale tá druhá sa ju snaží zatlačiť naspäť. Boje sú v tomto prípade koncentrované na menšej ploche, takže intenzita je citeľne vyššia. Zároveň sa môžete „vylodiť“ na menšom počte miest, takže mód je drsnejší – začínate na základni alebo idete na jeden z bodov, kde sa bojuje či do vozidla.

Pocit z máp je zatiaľ rozpačitý. Pozdáva sa mi veľká mapa Breakaway v Antarktíde, lebo si zakladá na kope detailov. Napríklad prejde tank cez útes a odpadajú z neho kúsky ľadu. Sú tu rôzne sklady, plošiny a veľa bodov na boj. Ale na druhej strane je najväčšia a miestami už príliš veľká, takže má kopu priestoru, kde sa nič nedeje a slúži iba na váš presun. Často som hral mapu Orbital, kde je raketová rampa a raketa môže buď štartovať alebo sa zničí. Výborne pôsobí efekt postupného presunu k nej. Kaleidoscope je mapa, kde je veľa vežiakov a tým pádom veľké šance na boj vo vertikálnom smere.

Azda najlepšia je mapa Renewal, ktorá má bujnú zelenú a fádnejšiu púštnu časť – bojuje sa na hranici medzi nimi, čo je parádny zvrat. Mapy s prístavom či vrakmi sú industriálne a herná klasika, Hourglass má výbornú ideu s púštnou burkou, ale rýchlo sa zunuje. Na mape sa mení počasie a to vytvára dobré efekty, ale nemôžem si pomôcť, ponuka máp by mohla byť širšia. Uvidíme, či postupne si hra nájde aj cestu k ďalším.

Hazard Zone asi nepresvedčí

Tento mód som paradoxne skúšal ako prvý a pomerne rýchlo ho aj opustil. Funguje tak, že na mape sa vylodí osem tímov po štyroch hráčoch a idú do boja. Ich cieľom je nájsť satelitné dáta a odísť skôr ako príde búrka a navyše sa im postaví aj konkurenčné tímy. Postup je taký, že najprv sa treba dostať ku zdroju dát, získať ich a potom si to namieriť na určené miesto odletu.

Znie to dobre, ale po čase sa ten mód rýchlo zunuje. Smrť je nemilosrdná v tom, že všetko stratíte a začnete znovu. Dajú sa tu kupovať lepšie zbrane, predmety či určité bonusy, ale v praxi som si mód párkrát skúsil na viacerých mapách a ukazuje sa byť veľmi monotónny. Samozrejme, aj v iných hrách sa väčšinou rotuje pár módov či cieľov, ale variabilita kríva.

Pritom tu je cítiť, ako by hra chcel nadviazať na dejový náčrt, že na Zem spadli satelity a tímy sa pokúšajú získať dáta z nich. Sčasti funguje aj ekonomika – čím viac hráte, tým skôr investujete kredity do zbraní alebo vylepšení. Ale predsa to úplne nebaví a ťažko sa tu hľadá aj súrodý tím.

Battlefield Portal – to najlepšie na koniec

Portal je mód, ktorý je najmenej definovaný hrou a hráčom dá najväčšie možnosti. Môžu si totiž sami zvoliť, ktoré mapy chcú hrať z minulých hier a v akom zložení. Na jednej strane to vyzerá ako recyklácia obsahu z minulosti, ale v skutočnosti je veľmi bohatá, lebo mixuje mapy, vojakov či vozidlá z niekoľkých hier naraz a pravidlá si určia hráči. Je to akoby taký „best of“ série.

Osobne sa mi pozdáva, že okrem veľkých módov si tu viete zvoliť aj menšie rýchlejšie režimy – tradičný Team Deathmatch či Free for All, toto potrebuje každá multiplayer hra. Zároveň si nastavíte pravidlá, rozsah poškodenia či nájdete mapy z iných hier. Z troch dielov série (Battlefield 3, Battlefield 1942 a Bad Company 2) prišli po dve mapy, t.j. spolu šesť výborných kúskov (paradoxne najviac sa mi pozdávajú mapy z druhej svetovej, ale slušné sú aj tie z Battlefield 3). Ak ich spočítate so základnou sedmičkou, je to už 13 máp na besnenie a to rozhodne lepšia ponuka.

Kto má rád rýchlejšie partičky, bude hrať Team Deathmatch a možno mu pridá aj zombies prvky. A kto skôr dá prednosť rozsiahlemu Conquestu, môže sa vrátiť do známych máp s novými pravidlami. A keďže sa tu aj prepájajú rozmanité časové obdobia, fakt môžete postaviť proti sebe armády z rokov 1942 a 2042, čo je síce bizarný krok, ale hrateľnosti celkom pomôže. Takto sa tu dá experimentovať pár dní a vždy skúsiť čosi iné.

Battlefield 2042 na polceste

Z aktuálnej ponuky hry mám pocit, že autori vydali celok, ktorý má niektoré prísľuby naplnené a nápady aj užitočné, ale zároveň stále pôsobí ako by na ňom ešte stále pracovali na pozadí. Čo je sčasti aj pravda, o tom svedčí nový patch každý týždeň. Sedem máp pre dva veľké módy nie je príliš veľká porcia – ale Portal je už výborná idea, s ktorou možno autori mohli pracovať ešte lepšie. Ak by si povedali, že urobia Best of Battlefield a z každej hry by zobrali dve-tri skvelé mapy a k nim nalepili 7-8 dobrých módov, azda by to bol oveľa lepší výsledok a nemuseli by ani ísť do novej éry.

Takto je hra na trhu tri týždne a nám zatiaľ ostáva iba sledovať, čo sa s ňou bude diať v ďalších mesiacoch. Bude to o pol roka iný titul alebo EA radšej staví na niečo iné z Battlefield univerza?