Pozrite si
Elektromobily sú často kritizované za len minimálny ekologický prínos oproti konvenčným vozidlám so spaľovacím motorom. Bežne sa vyťahujú argumenty, ktoré ale nemajú nič spoločné s realitou. Potvrdzuje to aj najnovšia štúdia.
Výfuk elektrického auta nájdete v elektrárni a výroba batérií zaťažuje životné prostredie viac ako životný cyklus auta na benzín alebo naftu. S takýmito názormi ste sa možno aj vy stretli v rôznych diskusiách na internete.
Faktom je, že výroba akumulátora pre vozidlo na elektrický pohon je veľkou záťažou na životné prostredie, no toto negatívne skóre dokážu elektromobily veľmi rýchlo dobehnúť. Samozrejme, aj za výrobou elektrickej energie sa skrýva uhlíková stopa, ktorá je ale závislá od zdroja.
Elektromobil nabíjaný energiou zo solárnej, veternej alebo vodnej energie má výrazne nižšie emisie ako pri nabíjaní elektrickou energiou z uhoľnej elektrárne. Veľmi čistou energiou je tiež jadrová, ktorá dominuje aj na Slovensku a práve vďaka tomu je náš energetický mix veľmi dobrý.
Jedna kWh má u nás emisie asi 250g CO2, zatiaľ čo v Poľsku je to až 650g CO2. Ak teda na Slovensku jazdíte s elektromobilom, emisie takejto jazdy sú výrazne nižšie ako napríklad v Poľsku, kde dominujú práve uhoľné elektrárne.
To zároveň znamená, že elektromobil prevádzkovaný na Slovensku dokáže vyrovnať svoju spočiatku vyššiu uhlíkovú stopu viac ako 2x rýchlejšie, ako keby ste ho nabíjali v Poľsku.
Takýto pohľad je ale možné brať za relevantný iba pri prvotnej výrobe batérie, nie po recyklácii už vyradeného akumulátora aj z posledného možného životného cyklu.
Elektromobily, na rozdiel od vozidiel s motorom na benzín alebo naftu, nič nespaľujú. Batéria má životnosť niekoľko stoviek až tisíc cyklov, počas ktorých sa mení najmä po chemickej stránke.
V najnovšej štúdii vypracovanej spoločnosťou Transport and Environment (T&E) a NGO je uvedené, že pri recyklácii batérie sa stratí približne asi 30 kilogramov kovov. Pre porovnanie, auto so spaľovacím motorom spáli v priemere 17 000 litrov benzínu. To je rozdiel, ktorý sa dá počítať v stovkách násobku.
Drvivá väčšina už vyťažených materiálov sa preto dá opätovne použiť na výrobu úplne nových batérií. Uhlíková stopa takto vyrobených batérií je prirodzene výrazne nižšia. Dobrou správou taktiež je, že vývoj batérií ide dopredu.
Zlepšujú sa ich vlastnosti a zároveň je pre výrobu akumulátorov potrebné výrazne menej cenných materiálov. Najbližšie desaťročie sa zníži potreba lítia o viac ako polovicu, kobalt sa bude využívať menej o 3/4 a nikel asi o pätinu. Aj tento fakt výrazne prispeje k ešte nižšej uhlíkovej stope batérií elektrických vozidiel.
Európa, ale aj ďalšie časti sveta, sú značne odkázané na dovoz vzácnych materiálov. Takýto dopyt sa časom výrazne zníži. Predpokladá sa, že batérie vyrobené v Európe budú v roku 2035 využívať 20% lítia a niklu, a 65 % kobaltu práve z recyklácie.
Navyše, do Európy by nemalo byť potrebné dovážať batérie, napríklad z Číny už v priebehu tohto roka. Výrobná kapacita závodov v Európe by mala dokázať naplno pokryť dopyt výrobcov automobilov. V roku 2025 sa výrobná kapacita v Európe má zvýšiť zo súčasných 90 GWh na 460 GWh a v roku 2030 až na 700 GWh.