Pozrite si
Objavitelia Ameriky a iných ďalekých zemí nedokázali dlhodobo existovať zo zásob potravín, ktoré si viezli z materských prístavov. Skôr, či neskôr museli siahnuť po miestnych zdrojoch. Inak tomu nebude ani pri prenikaní k vzdialenejším telesám Slnečnej sústavy. Na Marse, ale ani na Mesiaci nebudú mať kozmonauti k dispozícii komfort, ktorý dnes majú na ISS. Vzhľadom na nízku obežnú dráhu a relatívne nízke náklady ich tam môžu totiž všetkým potrebným zásobovať nákladné lode zo Zeme.
Napriek tomu aj na ISS prebiehajú experimenty s pestovaním rastlín, ba dokonca aj s chovom zvierat, aby sa otestovali možnosti budúceho samozásobovania. Ako by to mohlo vyzerať na Marse, ukázal Matt Damon v sci-fi Marťan, keď do zmesi marťanského regolitu a uložených exkrementov posádky založil sadbu zemiakov a dopestoval úrodu.
Vedci však hľadajú efektívnejšiu a menej rizikovú cestu, ako získať výživné látky vo vesmíre. Geneticky modifikované baktérie by mohli pomôcť pri výrobe cukru, čo je nielen chemická látka vhodná ako súčasť výživy, ale použiteľná aj ako palivo. Geneticky modifikované baktérie budú v roku 2017 testované na palube nemeckého satelitu, aby sa overila ich odolnosť voči radiácii a schopnosť prežiť a rozmnožovať sa pri zníženej radiácii.
Po dobu šesť mesiacov bude družica rotovať, aby sa dosiahla simulácia gravitácie Marsu. Tá je oproti pozemskej len tretinová. Tím z NASA Ames Research Center pod vedením astrobiologičky Lynn Rothschildovej vylepšil génovú výbavu mikróbov tak, že vylučujú niektoré cukry, ktoré sú potravou pre iné modifikované baktérie. Systém nazvali PowerCell. Zároveň vytvorili pozmenenú baktériu Bacillus subtilis, ktorá tieto cukry mení na červené farbivo. V systéme PowerCell poslúžia tieto baktérie ako indikátor, či všetko funguje ako má.
Palubné senzory zaznamenajú zmenu farby a dokážu detegovať, či experiment funguje podľa plánu. Satelit sa totiž nevráti na Zem, ale asi po roku zhorí v atmosfére. Základnou otázkou je, či sa podarí po opätovnej hydratácii oživiť na palube družice spóry Anabaena. O spóroch Bacillus subtilis vedci pochybnosti nemajú, pretože ich odolnosť otestovali už skôr.
Tím nemeckých výskumníkov pracuje aj na technológii, ktorá pomocou baktérií a rias vytvorí z umelej močoviny hnojivo, umožňujúce pestovanie paradajok vo vesmíre, uviedol Jens Hauslage z nemeckého Inštitútu kozmickej medicíny pri Aerospace Centre. Už začiatkom tohto roku sa kozmonautom na ISS podarilo vypestovať zo semien šalát.
Dosiahnuť maximálnu potravinovú sebestačnosť pri letoch a najmä pobytoch na Marse je kľúčovou úlohou, ktorú je potrebné zvládnuť. NASA síce plánuje dostať ľudí na Mars okolo roku 2030, ale termín, ako to pri veľkých a drahých projektoch býva, je neistý. Nájdu sa skeptici, ale aj optimisti, ktorí veria, že sa to konečne podarí. Spolupráca so súkromnými spoločnosťami ako SpaceX a Boeing a medzinárodná kooperácia by nás naozaj mohla v tretej dekáde na červenú planétu dostať.
Zdroj