Bývalý inžinier NASA Mark Rober sa v nedávnom videu rozhodol porovnať schopnosť dvoch konkurenčných metód snímania okolia v autách si s fyzickými prekážkami.
Rober vo videu porovnal núdzové brzdenie vozidla vybaveného komplexným senzorom LiDAR s Teslou, ktorá sa na rozdiel od konkurencie spolieha výhradne na kamery.
Technológia LiDAR (Light Detection and Ranging) využíva laserové lúče na aktívne mapovanie okolia. Zvyčajne zo strechy auta vysiela voľným okom neviditeľné svetelné impulzy, ktoré sa odrážajú od objektov a umožňujú palubnému počítaču vytvárať presný 3D obraz prostredia.
Tesla sa namiesto toho spolieha výlučne na kamery, ktoré fungujú podobne ako ľudské oči. Pasívne zaznamenávajú obraz a následne sa pomocou umelej inteligencie snažia pochopiť, čo sa v ňom nachádza. Elon Musk je presvedčený, že ak človeku na šoférovanie stačí zrak, musí to stačiť aj autám.
Mark Rober vo svojom videu postavil tieto dva prístupy proti sebe v celkovo šiestich testoch, z ktorých päť môžeme považovať za relevantných. V prvom teste sa vozidlá rozbehli proti statickej figuríne dieťaťa, zatiaľ čo v druhom tá istá figurína vybehla na poslednú chvíľu spoza prekážky. V oboch testoch systémy dokázali včas zabrzdiť a zabrániť tak zrážke.
V treťom teste mali vozidlá rozpoznať figurínu v hustom dyme, ktorá mala imitovať hmlu. Keďže LiDAR sníma okolie vozidla pomocou laserových lúčov, dym v podstate tento systém ani „nevidel“ a vozidlo v poriadku zastavil. Inak to už dopadlo v prípade Tesly, ktorá plnou rýchlosťou vrazila do figuríny. Inak to nedopadlo ani v prípade rovnakého testu, v ktorom dym vystriedal simulovaný hustý dážď.
V predposlednom teste si mali systémy poradiť so silným protisvetlom, ktoré by mohlo imitovať východ alebo západ slnka. Aj keď mala Tesla v minulosti s rozpoznávaním prekážok pri protiidúcich vozidlách so silnými svetlometmi problém, v tomto prípade sa tak nestalo a v teste uspela, rovnako ako druhé vozidlo s technológiou LiDAR.
Posledný šiesty test nemal nič spoločné s reálnymi podmienkami na cestách, no na druhej strane bol najzábavnejší a zároveň vyvolal najbúrlivejšie diskusie. Vozidlá sa v ňom rozbehli oproti umelej stene, na ktorej bola namaľovaná imitácia horizontu, podobne ako v rozprávke s kojotom a pštrosom.
Vozidlo vybavené LiDAR-om vidí takúto prekážku ako súvislú stenu, bez ohľadu na to, čo je na nej nakreslené. Systém teda stenu videl ako prekážku už pri štarte a tak vozidlo zastavil bezpečne včas. Na druhej strane Tesla, ktorá sníma len vizuálnu stránku okolia, prerazila umelú stenu v plnej rýchlosti.
Obhájcovia Tesly si všimli, že na niektorých záberoch z posledného testu, Mark v skutočnosti nemal aktívny systém Autopilot, ktorý mal zrážke zabrániť. Mark na túto kritiku zareagoval zverejnením súvislého videa z tohto testu, v ktorom je vidieť, že Autopilot bol počas rozbehu aktívny, teda, aspoň na pár sekúnd.
Autopilot sa pred zrážkou opätovne sám deaktivoval, čo je už jeho dobre zdokumentovaná vlastnosť, ktorá sa už historicky prejavila aj pri mnohých skutočných dopravných nehodách. Predpokladá sa, že sa buď jedná o chybu alebo spôsob, akým sa Tesla pokúša vyhnúť zodpovednosti za situácie, v ktorých Autopilot nezabránil nehode.
Ďalším podstatným faktom a potenciálnou chybou Markovho videa je, že hoci sa v názve videa pýta, či môžete oklamať autonómne auto, ani jedno z dvojice testovaných áut nie je autonómne. Aj keď je LiDAR schopný poskytnúť vozidlu dostatočné dáta pre plne autonómnu jazdu, vo videu sa v prípade oboch z nich jednalo len o test detekcie prekážok a systémov núdzového brzdenia.
Kritici tiež poukazujú na to, že hoci Mark vo videu spomína Full Self-Driving (FSD) systém, ktorý je oficiálne autonómnym systémom riadenia 2. úrovne, testovaný bol vlastne len základný systém Autopilot, ktorý nepreberá zodpovednosť za riadenie vozidla. Aj keď však FSD dokáže riadiť vozidlo v premávke čiastočne autonómne, oba systémy sa spoliehajú na tie isté kamery a v núdzových situáciách by mali reagovať identicky.
Zverejnené video má nepochybne viacero chýb, no väčšina jeho kritikov i obhájcov sa sústredí na jeho nesprávnu časť – posledný test, ktorý bol očividne určený skôr na pobavenie publika než seriózne testovanie. Skutočne relevantné boli testy v hustej hmle a daždi, ktoré jasne ukázali limity kamerového systému. V takýchto podmienkach majú pasívne kamery problém rozpoznať prekážky, najmä ak sú zle osvetlené alebo „schované“ za závojom dažďa či hmly.
Pozitívnou správou je, že hoci je technológia LiDAR nákladná na implementáciu, väčšina automobiliek nešetrí až tak ako Tesla a tak do predných masiek svojich áut schovávajú okrem kamier aj radarové senzory.
Hoci radar neponúka taký detailný obraz ako LiDAR, dokáže pomocou rádiových vĺn „vidieť“ aj cez hmlu, dážď či tmu a detegovať objekty, ktoré sú pre kamery prakticky neviditeľné. Tesla sa vedome vydala cestou „vision-only“, čím si síce zjednodušila hardvér aj znížila náklady na výrobu svojich vozidiel, no zároveň sa vzdala tejto bezpečnostnej poistky.