Pozrite si
„Dve veci napĺňajú myseľ vždy novou a rastúcou úctou, čím častejšie a stálejšie sa nimi premýšľanie zaoberá: hviezdne nebo nado mnou a mravný zákon vo mne.“ Tento známy výrok nemeckého filozofa Immanuela Kanta podlieha v poslednom čase podstatným zmenám, a to nie len v oblasti morálky.
Vojaci, aj operátori
Od vypustenia prvej umelej družice Zeme sa toho veľa zmenilo, veď dnes brázdia oblohu mnohé stovky satelitov, s Medzinárodnou vesmírnou stanicou ISS na čele. A ak sa naplnia zámery SpaceX, OneWeb a ďalších firiem s budovaním vesmírneho internetu, čoskoro ich môže byť aj stonásobok. Len SpaceX uvažuje o vypustení štyroch tisíc malých satelitov (neskôr dokonca viac).
Aj keď však náklady na dopravu na orbitu postupne klesajú, stále to nie lacná záležitosť. Preto sa už dlhšie uvažuje o vypúšťaní atmosférických pseudosatelitov, takzvaných atmosatov. Mohlo by ísť o stratosferické balóny, o akých uvažoval Google, ale hlavne o autonómne drony poháňané solárnou energiou.
Inšpiráciou pre ne môžu byť aj solárne lietadlá Solar Impulse, hoci tie boli pilotované a nedokázali sa preto vznášať vo vzduchu príliš dlho. Autonómne solárne drony tento problém mať nebudú, preto by sa dali využiť ako telekomunikačné retranslátory, alebo základňové stanice, ale aj pri leteckom monitoringu.
Šíriť internet v riedko osídlených oblastiach pomocou takýchto dronov chcel, a možno stále chce, aj Facebook. V súčasnosti je však okolo vývoja a nasadenia jeho solárneho dronu Aquila akosi ticho.
Pseudosatelity prichádzajú
Autonómne drony v úlohe atmosatov však inšpirujú aj ďalšie spoločnosti. Nedávno úspešne otestovala prototyp svojho autonómneho dronu s názvom ApusDuo aj kalifornská spoločnosť UAVOS.
Lietajúce zariadenie je z kategórie výškových bezpilotných leteckých prostriedkov HAPS (High Altitude Pseudo Satellite).
Ultraľahký stroj vyrobený z uhlíkových vlákien disponuje dvoma pármi ohybných krídiel s rozpätím 15 m. Špeciálna konštrukcia zvyšuje odolnosť subtílnych krídiel voči turbulenciám.
Keďže nepotrebuje pilota – o riadenie letu, štart, aj pristátie sa stará palubný počítač – dosahuje jeho štartovacia hmotnosť len 23 kg, z toho 2 kg môže tvoriť užitočné zaťaženie.
Pri zemi dosahuje dron letovú rýchlosť 8 m/s (28,8 km/hod), ale Apus Duo má lietať v pracovnej výške 15 kilometrov, kde dosiahne rýchlosť 27 m/s (97 km/hod). Počas testov lietal len v 20 metrovej výške, ale aj takto sa dali spoľahlivo testovať rôzne parametre stroja a odolnosť krídiel voči turbulenciám. Tá je pri ich veľkom rozpätí dôležitá a ukázala sa ako dobrá. Počas testov nalietal solárny autonómny dron viac ako 1000 letových hodín.
Funkčné možnosti dronu ApusDuo bude spoločnosť UAVOS prezentovať na výstave Xponential 2018, pričom už dnes údajne získala podporu investorov z rôznych odvetví.
Aj keď súčasné technológie neumožňujú solárnym dronom udržať sa vo vzduchu neobmedzene dlho, výrobca očakáva, že ich možnosti sa budú vylepšovať. Prispeje k tomu technologický boom podporujúci vývoj batérií a elektrických pohonov, a, samozrejme, aj fotovoltaických článkov, vyvolaný rozvojom elektromobility a obnoviteľných zdrojov energie.
Zdroj