Kamery vpredu aj vzadu, ultrazvukové snímače, radar, lidar a k tomu výkonný počítač. Zdá sa, že autonómne autá musia človeka s jeho piatimi zmyslami a intuíciou ako bonusom, hravo schovať do vrecka v súťaži o bezpečnosť a spoľahlivosť jazdy.
Nie je to však také jednoduché. Zdá sa, že všetky tie Tesly, Mercedesy Benz Triedy S, Volvá a testovacie autonómne autá Google, Uber a mnohých automobiliek, sa stále majú čo učiť, aby sa v kvalite a v bezpečnosti riadenia vyrovnali skúseným vodičom. Vyplýva to z analýzy, ktorú publikoval Brandon Schoettle z Výskumného inštitútu dopravy pri University of Michigan.
Vodič versus autopilot
Autonómne systémy sa zdokonaľujú a budú sa ďalej vyvíjať, ale človek má stále výhodu nad strojmi. Platí to aspoň zatiaľ, aj keď nie vo všetkých prípadoch. Mladý neskúsený vodič, alebo senior s obmedzenými zrakovými, sluchovými a zrejme aj reakčnými schopnosťami, bude pravdepodobne jazdiť menej spoľahlivo ako kvalitný autopilot.
To isté platí o vodičovi, ktorý je unavený, alebo pod vplyvom omamných látok. Ale skúsený vodič v dobrej kondícii dokáže stále reagovať lepšie a zrejme aj bezpečnejšie ako strojové systémy.
Človek sa dokáže lepšie rozhodovať v neobvyklých situáciách, vie udržiavať jazdu vo svojom pruhu, aj keď je dopravné značenie vyblednuté, alebo úplne chýba. To isté platí aj pre rozoznávanie nezreteľnej krajnice. Pri jazde v kolóne vie vodič posúdiť dopravnú situáciu vpredu aj pohľadom skrz okná a kabínu pred ním idúceho vozidla.
Chodec, pes a zaparkované vozidlo, ako ich vidí lidar v autonómnom vozidle Google.
Kým kamery a senzory sú na autonómnom aute namontované napevno, vodič v neprehľadnej situácii môže vystrčiť hlavu z okna, aby zlepšil svoj výhľad. Autá s autopilotom môžu jazdiť príliš opatrne, alebo môžu byť ľahko zmätené v neobvyklých situáciách.
Človek dokáže pribrzdiť, aby nezrazil na ceste mačku, ale tiež plynule prejsť plastovú tašku, ktorá pripomína zviera. Skúsení vodiči tiež dokážu využívať rôzne triky a špecifiká jazdných vlastností svojho vozidla. To sú veci, ktoré sa umelá inteligencia autopilotov musí ešte len naučiť. Ale ona so to časom naučí a už dnes má v niektorých oblastiach nad človekom výhodu.
Váhy sa nakláňajú v prospech techniky
Vnímanie dopravnej situácie vodičom je obmedzené pri zníženej viditeľnosti a v noci. Potme pri zapnutých svetlách vidí človek na vzdialenosť asi 75 m, no stereo kamera dovidí na 80 m, klasická kamera na 130 m, lidar na 150 m a diaľkový radar až na 200 m. Niektoré z týchto snímačov dokážu monitorovať okolie vo viacerých smeroch súčasne.
Porovnanie rôznych snímačov s odhadmi oblasti zorného poľa pri vozidle riadenom človekom a hypotetickom autonómnom aute.
Zmysly človeka senzory prekonávajú aj v hmle, alebo v daždi, či v snehovej víchrici. Vodič dokáže s iným vodičom, alebo s chodcom neverbálne komunikovať pomocou gestikulácie a očného kontaktu aj na diaľku, ale autonómne autá vybavené komunikáciou V2V (vozidlo-vozidlo) zvládnu pomocou mobilných sietí rýchleho internetu (zvlášť po spustení technológie 5G) komunikovať omnoho rýchlejšie, efektívnejšie a na väčšiu vzdialenosť.
V prípade, že vozidlo objaví prekážku na ceste, poľadovicu, alebo iný rizikový faktor, bude vedieť včas informovať autá jazdiace za ním. Tie sa dokážu preventívne prispôsobiť a riziko kolízie sa zníži. Už dnes prekonávajú riadiace počítače autopilotov reakčné časy človeka, keď na suchej vozovke reagujú za 0,5 sekundy, čo je o 2/3 rýchlejšie ako vodič.
Ak si uvedomíme, že pri rýchlosti 100 km/h prejde za sekundu, čo je v tomto prípade rozdiel reakčných dôb, automobil asi 28 metrov, môže tento rozdiel zabrániť mnohým kolíziám, aj stratám na životoch. Aj preto majú autonómne autá, alebo, ak chceme byť presní, súčasné autá vybavené rozšírenými asistenčnými systémami, svoje nezanedbateľné výhody.
A nepotrvá dlho, kým samoučiace sa systémy umelej inteligencie, s masívnou podporou programátorov a vývojárov, naberú dostatok skúseností a grifov, aby sa vyrovnali aj profesionálnym vodičom. Prekonať ich bude čoraz ťažšie, ale v konečnom dôsledku je to dobre.