Začiatkom septembra sme sa vydali na nezvyčajnú cestu, autom do Ríma. Dôvody, pre ktoré sme zvolili cestu autom sú čisto pragmatické – viac miesta na batožinu, odchod a príchod kedykoľvek podľa potrieb a možnosť odbočiť po ceste kdekoľvek (odporúčam mestečko Chioggia) nám napadne. Navyše aj v Ríme a okolo neho sme sa chceli presúvať hneď niekoľkokrát, takže auto v Ríme by bola tak-či tak nutnosť. Nakoniec aj cena bola pre plne obsadené auto výrazne nižšia, ako cena letenky.
Začnem hneď z konca. Autom do Ríma, to je cca 1 222 km tam a 1 222 km späť. Keď k tomu pripočítam nejaké tie kilometre pomimo, dostávame sa na číslo zhruba 2 600 km. Pri spotrebe 7,5 l nafty na 100 km je cena iba za palivo na úrovni 250-300 € (orientačne, záleží od ceny nafty).
Mimochodom, v Taliansku nie je rozdiel len v tom či tankujete na diaľnici alebo mimo nej, ale aj v tom, či si tankujete sami, alebo vám tankuje zamestnanec. Ceny sa líšia aj o niekoľko desiatok centov na liter paliva! Ak zídete z diaľnice do najbližšieho mestečka a natankujete si sami, na 70-litrovej nádrži ušetríte aj viac ako 30 €.
K tejto cene je nutné pripočítať rakúsku diaľničnú známku na 10 dní – 9,20 €. V Taliansku je mýtny systém, ktorý vás za cestu po diaľnici od hraníc až do Ríma odľahčí o zhruba 55 €. Jednosmerne. Celkovo ale bez amortizácie auta vás cesta vyjde na zhruba 370 – 430 €, čo je cca stovka na hlavu.
Za túto cenu nie je problém kúpiť letenku aj z Bratislavy, no problém je, že iba vo vybraných dňoch v týždni. Zabudnite na to, že poletíte cez víkend a vrátite sa cez víkend. Vyraziť budete musieť počas týždňa a aj sa vrátiť počas týždňa, no nie o týždeň, ale buď o pár dní, alebo o 9-10 dní. Pre nás neschodné. Navyše auto nech aj na deň v Ríme stojí zhruba 30-40 €. Plus čakanie, papierovanie, záloha na kreditke… Až vás prejde chuť.
Jedinou obavou bolo, aby sa s autom počas cesty nestalo nič neočakávané. Našťastie sa nestalo. Ani cestou tam ani späť. Cesty po Rakúsku sú bez najmenších problémov. Ladných 130 km/h občas strieda stovka okolo veľkých miest. V Taliansku vás čakajú taktiež diaľnice, no počítajte s tým, že služby pri diaľniciach sú na horšej úrovni.
Zlepšujú sa, ale po prechode Rakúskom sú tie Talianska na podstatne horšej úrovni. Najhoršie sú na tom ale diletačné špáry na mostoch a nadjazdoch. Sú každých pár metrov a navyše si na nich stavitelia veľmi nedali záležať. Podvozok dostáva teda slušne zabrať.
Už počas diaľničného presunu Talianskom pochopíte jednu nezvyčajnosť – vypnuté smerovky. Taliani ich vôbec nepoznajú (výnimky potvrdzujú pravidlo, no mám podozrenie, že v tých autách nesedeli domáci). Nemajte ale obavu, že by to bolo nebezpečné. Aj napriek tomu jazdia (až na pár výnimiek) veľmi bezpečne.
Autom v Ríme
Z každej strany som pred cestou dostával otázky, či si trúfam na jazdenie autom v Ríme, navyše pomerne veľkým kombíkom. Jazdil som vo viac ako dvoch desiatkach rôznych krajín a Taliansko nie je krajina tretieho sveta, takže žiadny strach. Rím pritom nebolo „tenkrát poprvé“ pre jazdu v Taliansku.
Zároveň, čím hlbšie v Taliansku sme boli, tým lepšie sa mi šoférovalo. To isté platí aj o Ríme. Keďže v Ríme jazdí minimum turistov, domáci jazdia svojsky. Smerovky tu nefungujú vôbec. No ani z toho si ťažkú hlavu robiť nemusíte. Taktiež keď sa kolóna zo semaforu rozbehne, nie je dobré ju zdržovať presne predpísanou rýchlosťou. Treba ísť. Zaradiť sa a jazdiť ako zvyšok.
Toto pre niekoho nebezpečné pravidlo sa mi osvedčilo nielen v Ríme, ale prakticky v každej krajine, kde som sa doteraz ocitol za volantom. Jazdia v Srbsku po dvojprúdovej ceste v troch prúdoch? Jazdite tak i vy. Ignorujú v Macedónsku značky? Ignorujte ich aj vy. Brzdia pred tzv. topes všetci v Mexiku? Brzdite i vy, inak prídete o nápravu. Dodržujú v Rakúsku či Nórsku predpísanú rýchlosť? Dodržujte ju i vy… Aj keď v mnohých krajinách pôsobí doprava pre našinca chaoticky, má presné pravidlá, hlavne tie nepísané. V akomkoľvek prípade ale platí: hlavne bezpečne.
Jedinou krajinou, kde sa mi jazdilo zle, je Francúzsko. Tam nikdy neviete kto čo na ceste spraví. Vyhodí smerovku vľavo a zrazu ide vpravo, na kruháči vám nedá prednosť, skúter vám pomaly odbije späťák len aby sa dostal o meter dopredu… To sa pritom nedialo len na pobreží (žeby náhodou turisti), ale aj vo vnútrozemí.
Ale späť k Rímu… V Ríme sa mi jazdilo výborne. Ani na sekundu som nemal obavu, že do mňa niekto nabúra. Počas behania či jazdenia po meste sme pritom nevideli prakticky žiadne nehody (až na ťukanec dvoch skútrov).
Hoci cesty sú preplnené, každý vie kam a ako má ísť. Keď na Google Mapách vidíte v Ríme červenú či oranžovú farbu, neznamená to ani zďaleka takú zápchu, aká je pri takýchto farbách na Slovensku. U nás na červenej farbe v Mapách stojíte. Dlho. Tam sa to jednoducho hýbe. Stále. Dopravu dokáže zastaviť len semafor.
A áno, aj tu platí, že dvoj- či trojprúdová cesta sa vie premeniť na cestu s jedným prúdom navyše. Nikto z toho nerobí vedu, dokonca ani policajti, ktorí sa tiež pokojne zaradia do pruhu navyše.
Ak vám teda niekto povie, že Taliani nevedia jazdiť, klame. Vedia, a výborne. Mali by sme sa od nich čo učiť.
ZTL zóny a zákaz vjazdu
Už niekoľko rokov v Ríme ale platia isté pravidlá, ktoré znemožňujú automobilom bez povolenia vstup (a teda i prejazd) do centra mesta. Centrum mesta je rozdelené na tzv. ZTL (Zona a Traffico Limitato) zóny, konkrétne ide o 5 zón. ZTL zóny sú vytvorené preto, aby do nich nechodili automobily, ktoré v nich nemajú čo robiť. Napríklad tí, ktorí si skracovali cestu, cezpoľní bývajúci v domoch a bytoch v danej zóne apod. V neposlednom rade má ísť aj o zvýšenie kvality ovzdušia (otázne či aj hluku) v danej lokalite.
Do zón môžu vstúpiť (a nimi i prechádzať) okrem rezidentov aj taxíky a zdieľané autá (Uber apod.), ale aj mopedy a motorky. Prekvapením je, že do zón môžete bez problémov vstúpiť s elektromobilom (stačí poslať e-mail na špeciálny úrad).
Všetky ostatné vozidlá potrebujú špeciálne povolenie, vrátane majstrov, ktorí by išli iba čosi opraviť. Toto pravidlo kvitujem, no problém nastal, keď som zistil, že naše ubytovanie bude v jednej zo ZTL zón. Ako sa v nej teda pohybovať?
Každá ZTL zóna má vlastné pravidlá. Na internete nájdete obrovské množstvo informácií a časov, kedy je zóna aktívna, teda do nej nesmiete vstúpiť a kedy nie. Presné časy nepoznajú (aspoň z mojej skúsenosti) ani prenajímatelia nehnuteľností. Ten náš nám povedal úplne iný čas, aký reálne v zóne fungoval.
Najpresnejšie časy ponúka stránka organizácie Roma Mobilita, ktorá patrí priamo pod mesto Rím. Je nutné si sledovať aspoň tieto časy a nimi sa i riadiť. V prípade, že by nastal problém, mohlo by pomôcť, že ste sa riadili práve nimi.
Ale aj nemusí, pretože pred každým vstupom do ZTL zóny je informačný LED displej, ktorý hovorí, či je zóna uzavretá (ZTL Attiva), alebo otvorená (Varco non attivo) pre vstup, a teda i prejazd. Pod každou info tabuľou sú aj časy, kedy je zóna aktívna a neaktívna, no aj to sa vraj môže meniť podľa potrieb.
Ak do zóny vstúpite aj napriek zákazu, nezastaví vás policajt za najbližším rohom. Všade sú kamery a pokojne vám príde pokuta priamo domov. Či aj v prípade SK značiek je otázne, no určite by som sa na to nespoliehal. Pokuta môže byť až niekoľko stoviek eur.
Aby som nezabudol. V Ríme už platí aj Green zone, teda zóna, do ktorej nesmú vstupovať staré automobily. Konkrétne ide o vozidlá s Euro 0 a Euro 1, resp. Euro 2 (platí pre dieslové vozidlá). Zóna je aktívna o pondelka do piatku, neobmedzene.
Parkovanie v Ríme
Aj parkovanie v Ríme má svoje obmedzenia. V ZTL zónach parkovať možné nie je, resp. je, ale iba s povolením. To ale na počkanie na ulici nedostanete. Pozitívom je, že v Ríme nájdete dostatok parkovacích domov aj v blízkosti centra mesta, pri cestách, ktoré nie sú zahrnuté v ZTL zónach (viď mapka).
Cena parkovania je zhruba taká, alebo ešte nižšia ako v Bratislave. Dokonca mám pocit, že aj v najužšom centre sú ceny za hodinu parkovania nižšie, ako v centre Bratislavy.
V prípade okrajovejších častí je možné v Ríme nájsť aj bezplatné parkovanie. To je označené bielymi pruhmi. Modré miesta sú platené. Žlté sú voľné pre hendikepovaných.
Nie je ale nič výnimočné, keď v Ríme (alebo kdekoľvek v Taliansku) vidíte parkovať autá aj takto:
Alebo sa vyberiete na historickú cestu Via Appia a domáci po nej pokojne jazdia, hoci je pred ňou značka zákaz vstupu…
