Tri automobilky z troch kontinentov uzatvorili začiatkom roku 2013 dohodu o spoločnom vývoji systému palivových článkov pre pohon elektromobilov. Pri prísnom pohľade musíme síce v prípade palivových článkov hovoriť skôr o hybridnom pohone, než o elektromobile, ale buďme zhovievaví.
Dohoda je na svete: (zľava doprava) Raj Nair, viceprezident skupiny, globálny produktový vývoj, Ford Motor Company, Prof. Thomas Weber, člen predstavenstva Daimler AG, zodpovedný za koncernový výskum a vývoj v divízii Mercedes-Benz Cars a Mitsuhiko Yamashita, člen predstavenstva a výkonný viceprezident Nissan Motor Co., Ltd., dohľad nad výskumom a vývojom.
Daimler, Ford Motor Company a Nissan Motor (každá spoločnosť s rovnakým podielom) sa rozhodli spoločne investovať do vývoja progresívneho systému pohonu automobilov. Palivové články spaľujúce vodík neprodukujú z lokálneho pohľadu žiadne emisie oxidu uhličitého, ani iných škodlivých zlúčenín a mohli by byť zaujímavou cestou ako zvýšiť dojazd a variabilitu vozidiel s elektrickým pohonom.
Dohoda, že vývoj technológie palivových článkov potiahnu hneď tri svetové automobilky má prispieť k zníženiu ich spoločných nákladov, urýchleniu prijatia medzinárodných štandardov pre komponenty pohonu na palivové články i rozvoju nevyhnutnej infraštruktúry vodíkových čerpacích staníc. Realizácia dohody prinesie plošné zavedenie prvých konkurencieschopných elektromobilov s palivovým článkom. Firmy očakávajú, že sa tak môže stať už v roku 2017.
Princíp palivového článku spaľujúceho vodík a kyslík.
Energiu elektromobilu s palivovým článkom dodáva elektrochemická reakcia medzi vodíkom čerpaným zo špeciálnej nádrže a vzdušným kyslíkom (ale môže spaľovať aj iné palivo, napr. metanol, etanol a pod.). Tak ako elektromobily s akumulátormi sú aj vozidlá na palivové články oproti vozidlám s konvenčnými spaľovacími motormi výrazne hospodárnejšie a majú nulové emisie.
“Sme presvedčení, že autá na palivový článok hrajú kľúčovú rolu v mobilite budúcnosti bez emisií. Vďaka obrovskému angažovaniu všetkých troch partnerov dokážeme elektromobilitu s vodíkom postaviť na širší základ. Konkrétne to znamená: našou spoluprácou sprístupníme túto technológiu množstvu zákazníkov na celom svete,“ predpokladá člen predstavenstva spoločnosti Daimler, profesor Thomas Weber.
Dodajme, že myšlienka vodíkového pohonu nie je nová, aj keď je zaujímavá. Hoci vodík sa dá získať aj pomocou rôznych chemických reakcií, pre masové nasadenie je zaujímavá hlavne jeho výroba elektrolýzou z vody. Ak by sa potrebná elektrina vyrábala z obnoviteľných zdrojov (s výnimkou spaľovania biomasy, alebo bioplynu), mohla by byť aj maximálne ekologická. Spaľovaním vodíka totiž vzniká len vodná para, ktorá nemá negatívny dopad na životné prostredie.
Automobil poháňaný palivovými článkami. Okrem vodíka môže spaľovať napríklad aj metanol.
S akumulovaním vyrobenej energie do vodíkových nádrží sa tiež uvažuje ako o jednej z možností na stabilizáciu rozvodnej sústavy pri veľkom podieli veterných a fotovoltaických elektrární. V čase prebytku energie v sieti by mohli takéto elektrárne smerovať energiu do výroby vodíka a v čase špičkového odberu elektriny zo siete zas zvýšiť jej produkciu buď prostredníctvom palivových článkov, alebo tepelných elektrární. So skladovaním a distribúciou vodíka je však trochu viac problémov ako napríklad so skvapalneným zemným plynom (LNG), alebo známym LPG (liquid petroleum gas). Vodík je totiž ľahší ako vzduch a tvorí s ním výbušnú zmes. A netreba zabúdať ani na uhlíkovú stopu. Ak by sa totiž elektrina pre „automobilový vodík“ vyrábala v tepelných elektrárňach, sotva by sme mohli hovoriť o nulových emisiách. To platí samozrejme aj o „čistých“ elektromobiloch. V oboch prípadoch je však výhodnejšie produkovať emisie CO2 kdesi za mestom v elektrárni, ako lokálne priamo medzi ľuďmi, z výfukov desiatok tisíc automobilov.
Foto: Bear Springs Blossom Nature Conservation (2x) a Daimler