Pozrite si
Prognózy sú na to, aby sa revidovali, povedal by skeptik. Každopádne vízia z roku 2005, ktorá predpovedala enormné pamäte v smartfónoch pre rok 2015 sa zatiaľ nenaplnila. Ich kapacita mala pokryť hudobnú knižnicu všetkých nahrávok, ktoré boli za celú históriu ľudstva vytvorené.
V roku 2020 by už interná pamäť pokrývala celosvetovú filmovú tvorbu. Podľa prognostikov by si zákazník s mobilom kúpil aj túto obrovskú databázu, pričom jednotlivé tituly by sa mu sprístupnili po zaplatení príslušných poplatkov.
V tomto prípade „veštci“ zaťali poriadne vysoko, ale vývoj pamäťových médií naozaj napreduje tak, že čosi podobné bude časom možné. Asi to neumožnia magnetické harddisky, ani flash pamäte, či SSD disky – aspoň nie tie dnešné, vyrábané litografiou, ale holandskí vedci z Technickej univerzity v Delft našli riešenie.
Podarilo sa im totiž dosiahnuť jeden z fyzikálnych míľnikov v hustote záznamu, keď ako pamäťové jednotky využili jednotlivé atómy. V tomto prípade išlo o atómy chlóru zafixované na medenom substráte pri teplote tekutého dusíka -196 °C. Na ich rozmiestnenie vedci použili skenovací tunelovací mikroskop.
Riešenie teda nie je zrelé na praktické využitie a už vonkoncom nie pre aplikáciu v mobilných zariadeniach. Podarilo sa však vytvoriť pamäťovú matricu z atómov o kapacite 1 KB, ktorej rozmery dosahujú len 96×126 nanometrov. To zodpovedá hustote záznamu 500 terabitov na štvorcový palec, čo je 500x viac než u súčasných harddiskov.
Akademici do tejto pamäte uložili časť textu z prednášky Richarda Feynmana z roku 1959, ktorý možnosť atómových pamätí predpovedal. Záznam funguje ako puzzle. Každý prvok pamäte sa skladá z dvoch atómov medi a jedného atómu chlóru, ktorý sa môže posúvať medzi dvoma polohami. Takto vyjadruje buď stav „0“, alebo „1“. Vedci pamäť organizovali do blokov po 8 bajtov (64 bitov) v podobe akýchsi miniatúrnych QR kódov.
Aj keď vedci považujú materiály za stabilné aj v bežných podmienkach, otázky zápisu a čítania sú zatiaľ od praktického využitia vzdialené. V každom prípade však ide o zaujímavú výskumnú platformu, na ktorej bude výskum pamätí stavať.
Keďže nejde o jedinú cestu zvyšovania hustoty pamäťového záznamu (nezabúdajme na kvantové body, kvantovú spinovú kvapalinu, alebo starú dobrú DNA), je isté, že kapacita pamätí porastie. Gigantické filmotéky a fonotéky v mobile sa o pár rokov naozaj môžu objaviť, aj keď dnes sa stavia skôr na cloude a rýchlych dátových prenosoch.
Zdroj