Pozrite si
Mesiac je popri Marse najdôležitejším a, narozdiel od Marsu, zrejme aj najrealistickejším cieľom pre pristátie ľudskej posádky na cudzom vesmírnom telese. Okrem medzinárodnej orbitálnej stanice Gateway chystá NASA od nástupu Donalda Trumpa aj ambiciózny projekt Artemis.
Ten má vrátiť amerických astronautov na povrch nášho vesmírneho suseda a prvým z nich má byť tentoraz žena. Stať by sa tak malo už o štyri roky.
Po rokoch stagnácie v oblasti pilotovanej kozmonautiky dostala NASA za úlohu rozvinúť celý rad aktivít zacielených nielen na pristátie astronautov na Mesiaci, ale aj na zriadenie orbitálnej stanice Gateway (čo ale bude medzinárodný projekt, podobne ako ISS), začatie budovania trvalej základne na Mesiaci, aj na prípravu prvej pilotovanej misie na Mars.
Aby sa termín pristátia na Mesiaci s misiou Artemis III v roku 2024 stihol, je potrebné ukončiť stavbu a testy ťažkej nosnej rakety SLS a novej kozmickej lode Orion. NASA tvrdí, že program Artemis Lunar Exploration urobil za posledných 18 mesiacov veľký pokrok.
Došlo síce k značnému prekročeniu nákladov, ale raketa Space Launch System (SLS) už podstupuje posledné pozemné testy, ktoré sa skončia testovacím zážihom v nasledujúcich dvoch mesiacoch. Potom bude raketa dopravená do Kennedyho vesmírneho strediska na Floride, kde prebehne finálna montáž a integrácia s kozmickou loďou Orion.
Artemis I – prvá misia Orionu, odštartuje v roku 2021 bez posádky na cislunárny testovací let (let okolo Mesiaca k Zemi) s cieľom skontrolovať život podporujúce funkcie, komunikačné a ďalšie systémy.
V roku 2023 má nasledovať pilotovaná misia Artemis II, počas ktorej si astronauti vyskúšajú odpojenie od kryogénneho pohonu a nacvičia si manuálne približovanie a vzďaľovanie ako test pre budúce stretnutia a dokovacie manévre pre misiu Artemis III a ďalšie lety v budúcnosti.
Zároveň NASA využije služby súkromných vesmírnych spoločností (pravdepodobne aj SpaceX) na dopravu rôznych prístrojov a vybavenia na mesačný povrch. Tieto lety by sa mali počnúc budúcim rokom uskutočňovať dvakrát ročne. Mali by sa pri nich získať údaje o potenciálnych miestach pristátia a mali by tiež pomôcť vyvinúť technológie pre operácie s posádkou.
Hlavná „show“ však príde až s misiou Artemis III v roku 2024. V hre sú dva scenáre. Buď sa Orion spojí s lunárnym pristávacím modulom, ktorý dopraví astronautov na Mesiac a späť k lodi – to je podobný scenár ako pri letoch Apollo, alebo priletí k orbitálnej stanici Gateway a astronauti tam presadnú do lunárneho modulu. Aktualizovaný program výskumu Mesiaca Artemis nájdete na stránke NASA.
S integráciou jednotlivých komponentov stanice Gateway, ktorá bude menšia ako zemská ISS, sa počíta od roku 2023. Či sa nakoniec bude podieľať na obnovenom prvom lete k Mesiacu v rámci misie Artemis III, zatiaľ nie je isté.
Neskôr sa ale Gateway bude podieľať na letoch na Mesiac, nielen ako vedecko-výskumná základňa, ale aj ako zázemie na oddych pre astronautov. Tí budú postupne pracovať na výstavbe trvalej mesačnej základne Artemis, na ktorej budú k dispozícii mesačné rovery na výpravy po povrchu, energetické systémy, aj skleníky na pestovanie plodín.
Zdá sa, že na našom vesmírnom satelite bude v najbližších rokoch panovať čulý dopravný, aj stavebný ruch. Mali by sme zažiť úplne inú úroveň výskumu, než v posledných desaťročiach, keď sme oslavovali aspoň pristátie automatických sond, alebo miniatúrnych lunochodov. Vďaka vedcom aj za to, ale chceli by sme viac. Aktuálne operuje na odvrátenej strane Mesiaca čínsky rover Yutu-2 a jeho pristávací modul sondy Chang’e-4 už rekordných 630 dní, ale rover za ten čas prešiel po povrchu Mesiaca len 547 metrov a 17 centimetrov.
Zdroj