Výroba elektriny z vetra má v Holandsku dlhoročnú tradíciu, preto sa životnosť tých najstarších elektrární chýli ku koncu. Týka sa to aj pobrežnej veternej farmy pomenovanej po holandskej političke Irene Vorrink, ktorá by mala byť tento rok vyradená z prevádzky.
Veternú farmu Irene Vorrink postavenú v roku 1997 vlastní a prevádzkuje švédska energetická spoločnosť Vattenfall. Sústavu elektrárne s výkonom 16,8 MW tvorí 28 veterných turbín Nordtank NTK600 / 43, ktoré stoja v rade pozdĺž brehu jazera Ijsselmeer v priemernej hĺbke vody 5 metrov.
Tento rok bude elektráreň Irene Vorrink demontovaná, ale vietor tu bude elektrinu vyrábať aj naďalej. Obnova lokality sa uskutoční v rámci projektu Windplanblauw, na ktorom Vattenfall pracuje so spoločnosťou Wind Windwester SwifterwinT. Očakáva sa, že farma Windplanblauw bude v prevádzke od roku 2023 a pri výkone 250 MW bude schopná dodávať elektrinu pre 400 000 domácností.
Pri výstavbe Windplanblauw bude demontovaných celkovo 74 starších veterných turbín (z toho 28 z Irene Vorrink) a nahradí ich 61 nových a výkonnejších agregátov. SwifterwinT bude vyvíjať pobrežné turbíny spolu s prevádzkovateľom Vattenfall.
Životnosť veterných turbín je v súčasnosti okolo 25 rokov, v závislosti od kvality údržby a vplyvov prostredia. (Najstaršou fungujúcou veternou turbínou je aktuálne 43 ročná Tvindkraft v Dánsku.) Po demontáži veterných turbín predstavujú ich obrovské lopatky nepríjemný odpad, ktorý sa obtiažne recykluje. Preto končí väčšinou na skládkach, v menšej miere sa spaľuje v cementárňach, alebo v tepelných elektrárňach, čo nie je ideálne riešenie.
Technicky sú veterné turbíny recyklovateľné z 85 – 90%, ale ich lopatky sú mechanicky veľmi odolné a zodpovedajúce spracovateľské kapacity sa ešte len pripravujú.
Odpad z vyradených veterných (aj solárnych) elektrární je však problémom, ktorý bude nutné riešiť v nasledujúcich rokoch čoraz intenzívnejšie, pretože ku koncu životnosti dospeje podstatne viac elektrární ako doteraz.
Náklady spojené s recykláciou a likvidáciou odpadu ovplyvnia aj ekonomiku dotknutých firiem a je potrebné korektne ich zahrnúť do transparentných údajov pre akcionárov týchto spoločností. Potvrdila to napríklad aj Americká komisia pre burzy a cenné papiere (SEC), keď požiadala spoločnosť Chevron o jasné a transparentné vyúčtovanie, ako scenár nulovej hodnoty skleníkových plynov do roku 2050 ovplyvní jej fungovanie a výkonnosť.
Netreba si nahovárať, že ekologické riešenia sú lacné, alebo dokonca zadarmo. Ale to platí aj o „fosílnych“ a jadrových alternatívach. Dôležité je, aby prínosy aj tu prevyšovali náklady a riziká.