Pozrite si
Projekty pripravované Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) sú často unikátne. Spomeňme napríklad kozmickú sondu Rosetta, ktorá po vyše desaťročnom lete dorazila v novembri 2014 ku kométe 67P/Churyumov-Gerasimenko a vypustila na ňu pristávací modul Philae.
Nemenej smelá je misia ExoMars, ktorú pripravuje ESA spoločne s ruskou agentúrou Roskosmos. Projekt ExoMars pozostáva z dvoch misií. Prvá so štartom v roku 2016 dopraví na obežnú dráhu Marsu orbitálnu sondu Trace Gas Orbiter (TGO), ktorá bude hľadať v jeho atmosfére stopy metánu a iných plynov. Druhá misia ExoMars odštartuje v roku 2018 a dopraví na Mars inteligentný rover „Bridget“. Obe sondy do vesmíru vynesú ruské rakety Proton.
Podľa informácií, ktoré odzneli na sympóziu ESA „Moon 2020-2030 — A New Era of Coordinated Human and Robotic Exploration„, ktoré sa konalo 15. a 16. decembra v Európskom výskumnom centre vesmíru a technológií v holandskom Noordwijku, však má ESA veľké plány v oblasti pilotovaných letov. V hľadáčiku sa okrem stanice ISS ocitá Mesiac, kam chce od roku 2020 ESA posielať kozmonautov a neskôr aj Mars. V rámci výskumu sa majú vhodne koordinovať lety s ľudskou posádkou a robotické misie.
Mesiac však vedcov magicky priťahuje omnoho silnejšie. V čase, keď od projektu Apollo uplynulo viac ako 40 rokov, stále častejšie rezonuje zámer vybudovať na Mesiaci stálu základňu. Jednoduché pristátie na Mesiaci totiž neprináša veľa nového. Odber vzoriek horniny, fotografovanie povrchu a chemické analýzy pohodlne zvládnu aj automatické sondy a lunochody.
Lunárnu základňu by chcela ESA vybudovať do roku 2030 a už skôr ohlásilo rovnaký zámer aj Rusko. Ak sa medzinárodná politická situácia stabilizuje, v čo treba dúfať, základňa na Mesiaci by mohla vzniknúť v rámci širokej medzinárodnej spolupráce podľa vzoru ISS. Dostať ľudí na Mesiac plánuje aj Čína, ktorá je však osamelým hráčom, a krajiny ako Japonsko a India.
NASA sa však paradoxne kvôli úsporám vlády k vyslaniu kozmonautov na náš prirodzený satelit nechystá. Miesto toho často spomína svoje plány s výpravami na obežnú dráhu Mesiaca. Prvý takýto let chce uskutočniť na novej kozmickej lodi Orion okolo roku 2020. Ovládnutie takzvaného cis-lunárneho priestoru spomínala na sympóziu aj Kathy Laurini z pracovnej skupiny NASA pre globálny výskum. Podľa K. Laurini sú lety do takzvaného cis-lunárneho priestoru dobrou prípravou kozmonautov pre lety k Marsu. Takmer 400 000 km vzdialený Mesiac ponúka totiž inú skúsenosť pilotovania, ako lety na nízku obežnú dráhu k ISS, ktoré sú 1000x kratšie.
Podľa Paula Spudisa z Lunar and Planetary Institute v Houstone sú možné tri scenáre výskumu Mesiaca v najbližších desaťročiach. Prvým je národný projekt niektorej veľmoci, podobne ako urobili USA v programe mesačných expedícií Apollo. V prípade budovania mesačnej základne je kandidátom na podobný postup Čína.
Druhou alternatívou je združené medzinárodné úsilie ako v prípade Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS. Na budovaní mesačnej základne by sa mohli spoločne podieľať ESA spolu s národnými kozmickými agentúrami Ruska, Japonska a Indie. Treťou, a veľmi reálnou možnosťou je zapojenie súkromných spoločností schopných realizovať kozmické lety. Ide hlavne o americké firmy SpaceX, Boeing a niekoľko ďalších. P. Spudis si však myslí, že súkromníci sa v najbližšom období uspokoja skôr s robotickými misiami.
V súvislosti s USA uviedol, že NASA sa po prezidentských voľbách môže prípadne pripojiť k scenáru číslo dva, pokiaľ nová administratíva štátu uvoľní na takýto zámer financie. V súčasnosti NASA považuje za prioritu let k asteroidu, nie výskum Mesiaca, no tento rebríček hodnôt sa môže zmeniť. Aj kvôli úsiliu Číny ovládnuť mesačné teritórium.
Zdroj