Alan Wake II - famózny trilerový zážitok i najlepší scenár roka

Pokračovanie na jednu z kultových hier prichádza od fínskeho tímu Remedy až po 13 rokoch.

A je to dvojka ako remeň, s dvomi hlavnými postavami, dvomi líniami a skvelým prelínaním.

Najprv vražda ako od Finchera

Sú hry, ktoré vás drapnú v prvej minúte a nenechajú vás odložiť gamepad ani po hodine. A Alan Wake II je presne jedna z nich. Mimoriadne intenzívny zážitok, kedy hráte za podivného cudzinca na zvláštnom mieste slúži ako prológ do ďalších udalostí – nemáte tu veľa odbočiek, páčkou sa hýbete vpred, no autori už s vami rozohrávajú diabolskú hru, aby vás mali, kde chcú. Príde strih, úvodné titulky a do mestečka Bright Falls prichádzajú dvaja detektívi rozlúsknuť nedávnu vraždu. Za taký úvod by sa nehanbil ani David Fincher, úvod mi náramne pripomenul známy štart trileru Sedem.

Saga Anderson a Alex Casey nosia FBI uniformu a teraz sa predierajú hustým lesom za mestom. Nádherná príroda, jesenná atmosféra, všadeprítomný dážď, lokálni poliši (ktorí veľa rozumu nepobrali, aspoň jeden) a telo tesne po rituálnej vražde priviazané k piknikovému stolu a s vytrhnutým srdcom hneď vedľa neho. Pekný začiatok – ešteže dážď nezmyl všetky stopy. V prvých hodinách ovládate postavu Sagy, odhodlanej detektívky s unikátnou vlastnosťou.

Atmosféra lesíka je skvelá, môžete sa predierať cestičkami, odhaľovať zabudnuté tabule či zhasnuté táboriská. Keď stretnete postavy, môžete ich vyspovedať a núkajú sa viaceré dialógové možnosti. Treba dávať pozor, lebo keď aj strom otázok vyčerpáte, neskôr sa môžu objaviť nové po získaní nových faktov.

Telo na stole a váš svet mysli

Ale chcete sa dostať primárne k telu, ktoré je na stole pri zabudnutom obchode a vtedy sa ukážu ďalšie fázy vyšetrovania. V teréne musíte nájsť istý počet dôkazov – hra ukáže počet slotov a interaktívne prvky, ale je na vás, v akom poradí budete hľadať. Keď ich máte, príde dedukcia a spájanie stôp.

Saga si dokáže vizualizovať stopy vo vlastnom svete Mind Place, ktorý pripomína vyšetrovaciu kanceláriu, kde máte pracovný stôl (na profily osôb), nástenku so stopami, mapu mestečka či iné zákutia. Sem budete chodiť riešiť prípady takým štýlom, že všetko čo vo fyzikálnom svete nájdete (napríklad stopu, fotku či poznatok) si tu budete skladať dokopy. Je to výborný nápad, nejde iba o ďalšie menu v hre a podporuje to dualitu zážitkov v tejto hre. Ale pozor, keď sa ponoríte do Mind Place, tam vonku sa čas nezastaví (t.j. nepoužívať v riskantných situáciách).

Zásuvka s prípadmi, veľká stena s fotkami a červenými niťami sú veľkí pomocníci pre kladenie otázok či dedukcie. Nad každou foto visí otázka, z položenej otázky získate odpoveď až vtedy, keď pri nej máte už všetky indície. Takto sa posúvate ďalej, kým neprelúskate celú líniu a prípad nebude uzavretý. Prirodzene, rozbehnuté vyšetrovanie vás donesie k viacerým súbežným prípadom, nesústredíte sa iba na jeden.

Prechádzka po daždivom lese končí bizarnou náhodou – nájdete list, ktorý píše o vás a vašom vyšetrovaní. Znie to na prvý pohľad čudne, ale je to súčasť hry, pretože Alan Wake II obsahuje dve príbehové línie a nebude trvať dlho, kým sa dostanete aj k ďalšej hrateľnej postave. Len absolvujete ešte výsluch, pitvu i malú prechádzku pekným mestečkom Bright Falls, ktoré sa chystá na tradičný festival.

Druhou postavou je titulný Alan Wake, ktorý pred 13 rokmi dorazil do mestečka a na konci prvej hry (vyšla na Xbox 360 a PC… pred 13 rokmi) zmizol na záhadnom mieste Dark Place. Je to odlišná destinácia, miesto malebnej prírody s temným oparom ponúka neo-noir mesto, v ktorom putuje známy hrdina a má svoju líniu. Aj tá má unikátne herné mechanizmy, napríklad že Alan si sadá za pracovný stôl, niečo napíše a podľa toho sa môže zmeniť kus sveta na inom mieste – nie je nič krajšie ako vidieť, že sa mení známa lokalita v hre na vlastné oči. Je to obrovská devíza, ktorú si môže dovoliť práve videohra.

Alan Wake II teda obsahuje dve kampane, medzi ktorými sa môžete a budete prepínať. Najprv síce hráte za Sagu, ale potom sa kapitoly hry striedajú, resp. vyberáte si, čo odohráte skôr. Na jednej strane detektívny triler v reálnom svete, kde sa spomína dáky Kult stromu a chodíte do temných lesov ako v Blair Witch. Na druhej strane spisovateľ v bizarnej metropole a väzení, z ktorej chce ujsť. Poradie istých kapitol si vyberáte sami, takže každý hráč môže prejsť hrou trošku v inom poradí a lavíruje medzi tým, čo príde skôr. Je to spočiatku trošku mätúce a možno by ste najradšej zhltli celú líniu jednej postavy, až potom odohrali tú druhú, ale hra vás motivuje ísť do oboch naraz.

Pištoľ a baterka

Hra je detektívka i útek z nebezpečného miesta zároveň, naplnená hororovou atmosférou i aktivitami, ale má aj istý priestor pre akciu. Hráte z pohľadu tretej osoby a od prvých hodín sa vám plní inventár a v rohu čaká stôl s upgradom pre zbrane. Autori zvolili však herný štýl sčasti podobný Resident Evil – nábojov nie je veľa a veľkú rolu zohráva baterka. Tou môžete totiž najprv oslabiť nepriateľov, až potom do nich začať páliť olovo. Lenže aby to nebolo jednoduché ako v jednotke – svetlo sa postupne vybíja a musíte nájsť baterky, aby ste ho mohli opäť používať. Takže niekedy je lepšie súbojom sa vyhnúť a skúsiť prežiť inak.

Súbor mechanizmov teda robí z hry skôr horor/triler ako akčnú hru. Tomu je prispôsobené aj pomalšie tempo, ktoré sa mení akurát pri napínavých súbojoch – ak sa už rozhodnete pre prestrelku, budete mať čo robiť a nabíjať za rohom vo vypätej chvíli. Zbrane nachádzate postupne, ale nie je ich veľa. Sage však navyše pomáhajú talizmany, len ich treba nájsť. Vývoj Alana je iný, ako spisovateľ potrebuje nájsť vo svete nápisy a slová (v štýle graffiti) a tie vám zlepšia jednu zo schopností.

Čím hlbšie ste ponorení do hry, tým lepšie si osvojíte jej techniky. Najprv tápate ako ukladať stopy na stenu a neskôr už cez Alana meníte rozličné momenty a kusy sveta. Jeho technika (Plot Board) je sčasti podobná tej od Sagy, ale alternácia reality ponúka možnosti ako písanie nových scén. Lenže aj tie by mali dávať zmysel, aby sa do nich postavy nezamotali a dokázali riešiť puzzle či prežiť. Niekedy sa navyše využiť aj neakčná cesta – prepíšte istý moment a vyhnete sa súbojom nadobro.

A čím ste ďalej, tým je hra hutnejšia. Začína ako poctivá detektívka, zrazu má dve línie, potom ich prepája a ešte v nich otvára filozofické otázky či viaceré cestičky. Ani jeden moment nepôsobí zbytočne a ešte aj vedľajšia náplň typu zbieranie veršíkov alebo stránok rukopisu tu má svoj zmysel. Skôr je to o využívaní lokalít – keď na mapke vidíte vedľajšie cestičky alebo odbočky, môžete si byť istí, že na konci niečo čaká. Je to odmena za váš investovaný čas, nie iba to, že autori vymodelovali dostatočne veľký svet.

Čo je vlastne pochvala za prácu so svetom. Lokality sú sčasti otvorené, nemajú iba jednu cestu vpred, ale spleť viacerých a na nich sa môžete realizovať. A je to dobrý spôsob ako vás držať vo svete, nechať hľadať či vydýchnuť z hutných súbojov či napätia pri pátraní.

Zamotané čoraz viac

Bez možného prezrádzania deja sa možno oprieť aspoň o formu. Vlastný engine a tona nápadov Remedy ústi vo fascinujúci audiovizuálny zážitok. Či ide o vízie, predstavy, bravúrne prestrihy, nočné mory alebo až prelínanie reality a fikcie, toto je rozvrstvená hra, ktorá vám dáva množstvo podnetov i dôvod na druhé prechádzanie (už len možnosťou hrať trošku v inom poradí). Interpretácie hráčov môžu pokračovať na rôznych fórach či porovnávaní herných zážitkov.

Zároveň núka hra šancu pre nováčikov, čo jednotku ani nehrali (i keď o kus čara prídu), aj fanúšikov série, čo na túto dvojku čakali viac ako dekádu. Azda najlepší zážitok môže mať hráč, čo skúsi najprv dvojku, doplní si znalosti z jednotky a potom rozohrá dvojku ešte raz… Na druhej strane platí, že dualita línií a oveľa väčší rozsah robí z Alan Wake II ešte bohatší zážitok – prirovnal by som ho rozsahom i prístupom k hrám The Last of Us, kde Part II tiež ponúka dve línie a prepletanie deja. I keď Alan Wake II vám dáva ešte väčšie možnosti.

Napokon treba adresovať jednu výzvu – hardvérové požiadavky. Na PC sú až krvilačné a hráči škrípu zubami, že minimálne požiadavky (typu 16 GB RAM, GeForce 2060 RTX grafická karta) sú ledva vhodné na rozbehanie hry a že optimálne (grafika GeForce 4070 RTX či Radeon 6700 XT) sú tiež podcenené. Konzolové verzie makajú naplno – recenzovaná Xbox Series X verzia beží hladko (akurát zaberá cez 80 GB), jedine prechod medzi animáciou a enginom sprevádza mierne seknutie. Po sérii patchov je už aj zvuk v poriadku (predtým občas vypadol pri dialógu), takže v tomto smere bude PS5 / Xbox Series X prístupnejšia voľba. Grafika je nádherná nielen pri lokalitách, je výborne autentická pri dialógoch, kde vidíte drobné nuansy v mimike postáv ako keď chcú niečo zatajiť, otravne alebo trápne sa tvária či len bavia.

Alan Wake II je každopádne vynikajúci herný titul. Autori nešpekulujú s hrateľnosťou, ale prinášajú mnohé výborné techniky a mechanizmy pre hráčov, postupne ich uvádzajú, až s nimi splyniete. Hlavná devíza je však perfektný scenár, prakticky najlepší v tomto roku. Mnohé japonské či iné hry sú výborné napísané, ale toto je fakt skvelý dejový zážitok. Tempom, dávkovaním, slobodou, odkazmi, všetkým.

Alan Wake II vyšiel 27. októbra 2023 na PS5, Xbox Series X a PC.