Azda každý z nás sa už minimálne raz stretol s takmer nič nehovoriacim označením svetelnosti objektívu f/…, alebo 1:… Kým pred dlhými rokmi toto označovanie patrilo výsostne do sféry fotoaparátov a kamier, v súčasnosti s týmto operujú už aj výrobcovia smartfónov. Aký je rozdiel medzi jednotlivými svetelnosťami pri reálnom fotení?
Čo je svetelnosť objektívu?
V skratke bez zbytočného pasovania sa s fyzikou a matematikou, ide o vlastnosť objektívu, ktorá udáva koľko svetla cez objektív dopadne na snímač fotoaparátu či kamery. Objektív sa totiž skladá z viacerých vrstiev a každá má isté fyzikálne vlastnosti, ktoré obmedzujú prechod svetla cez ne.
Platí pritom, že čím nižšie číslo za označením f/, alebo 1: (používa sa aj F), tým je objektív „svetelnejší“, a teda tým viac svetla dokáže cez seba prepustiť na snímač. V prípade f/1,0 by platilo, že cez objektív prenikne na snímač toľko svetla, ako keby pred snímačom nebola žiadna prekážka.
Matematicky vysvetlené, svetelnosť je pomer ohniskovej vzdialenosti v milimetroch a priemeru optickej sústavy v milimetroch.
So svetelnosťou ale súvisia aj „chyby“ optiky, ktoré vytvárajú známe a často žiaduce efekty bokehu (z japonského slova boke = rozostrenie). Ide o to rozmazanie „pozadia“, ktoré vytvára na fotografiách či videu akýsi punc profesionality. Prečo? Lebo sme roky zvyknutí, že krásne zábery s neskutočným bokehom dokážu tvoriť iba profesionáli.
Dôvod je jednoduchý – čím svetelnejší objektív, tým je drahší a dovoliť si ho zväčša môže iba profesionál, ktorému zarába svojou kvalitou. Vyššia cena svetelných objektívov nie je výmysel výrobcov, ale logický dôvod. Výrobca totiž musí objektív tvoriť z podstatne drahších optických prvkov.
Mimochodom, čím svetelnejší objektív, tým kratšie časy a menšie ISO je možné používať pri snímaní aj v tmavých scénach.
Ako to vyzerá v praxi? Všimnite si, ako sa na nasledujúcich záberoch mení výsledná fotografia pri preostrovaní na iné časti scény:
Nedávno sme totiž mali v redakcii možnosť testovať najnovší Canon EOS R s dvomi veľmi svetelnými objektívmi (Canon RF 50mm f/1.2L USM, Canon RF 28-70mm f/2L USM) a tak mi napadlo, že vám ukážeme, aký rozdiel na výsledných záberoch vytvára zmena clonového čísla (zmena svetelnosti). Väčšina záberov je s druhým menovaným, ktorého svetelnosť začína na f/2,0. Len pre zaujímavosť, takto objektív vyzerá (ten vpravo):
Začneme na f/2,0, kde môžete vidieť ostrú iba veľmi malú časť klávesnice:
Pri clone f/4,0 sa zaostrená časť už zväčšuje…
Pri clone f/8,0 je už ostrá ešte väčšia časť klávesnice.
S clonou f/11 sa zaostrenie ešte viac zväčšilo…
Až nakoniec s clonou f/22 nastavenou na Canon EOS R vidíme „zaostrenú“ takmer celú klávesnicu.
Z podobného súdka je použitie ešte svetelnejšieho objektívu, Canon RF 50mm f/1.2L USM, s clonovým číslom f/1,2. Nasledujúce zábery idú postupne od f/1,2, cez f/2,0, f/4, f/5,6 až po f/11 a f/18.
