Fanúšikovia jednej z najväčších hier súčasnosti sa stretli v Londýne – ako vyzeralo skutočné Final Fantasy?
Určite ste počuli o stretnutiach fanúšikov. Rozličné Comics-Cony a iné udalosti sú súčasťou fanúšikovskej kultúry. Počas víkendu sa vedia dať dokopy priaznivci Marvelu, Disneyho či iných ikon.
Čoraz častejšie sa objavujú aj tematicky zamerané akcie na svety videohier: známy je Blizzcon, kde sa stretáva s hráčmi veľký Blizzard alebo Quakecon. A nezaháľajú ani japonskí tvorcovia, ktorí majú na konte viac ako 35-ročnú sériu Final Fantasy.
Popularita jednotlivých dielov sa významne líši, ale za posledné roky sa predrala na vrchol jedna hra, ktorá zatienila všetky ostatné: Final Fantasy XIV sa po úspešnom reštarte v roku 2013 stala top ikonou. Jej režisér Naoki Yoshida (známy ako Yoshi-P) je legenda, ktorá dokazala pretaviť hráčov na fanúšikov a každý ďalší datadisk (rozšírenie) ešte viac zväčšuje hráčsku bázu. Pomáha aj voľná verzia, kde si môžete zahrať základ a dva datadisky, čo je obrovská porcia obsahu. Aktuálne má FFXIV na konte 27 miliónov hráčov po celom svete, takže taká masa by mohla zaplniť pár hál na svete a užiť si poriadny festival.
Final Fantasy Festival sa aktuálne dostal na tri miesta podľa kontinentov: koncom júla štartoval v Las Vegas, v októbri pristál v Londýne a domáce Tokio si šetria Japonci na začiatok roka 2024. Štruktúra festivalov je podobná: prinášajú nové oznámenia do FF XIV hry, ale zároveň prenášajú atmosféru z hier do reálnych priestorov. Ako to vyzeralo na európskom vydaní Final Fantasy Festivalu (FFF) v Londýne?
Final Fantasy ovládlo ExCel
Výstavisko ExCel na východe Londýna je obrovská lokalita, kde sa odohráva viac akcií paralelne a má skvelú logistiku s viacerými vchodmi – či idete západným alebo východným, je napojené na zastávku DLR či iného vlaku. Final Fantasy malo vítacie pútače a potom vás aj intuícia nasmerovala do správnych hál (vedľa sa inak konal tzv. snežný festival a často z neho vychádzali ľudkovia s bundami a lyžami).
FFF sa vypredal veľmi rýchlo a vstupenka na dva dni koštovala 160 libier. Za to ste dostali možnosť vidieť všetky oznámenia naživo, zúčastniť sa rozličných súťaží, navštíviť živé stánky podľa lokalít v hre, užiť si dva koncerty a pokecať s fanúšikmi okolo. A kto sa vyfintil do cosplay kostýmu (podľa postáv v hre, mohol súťažiť aj v tejto disciplíne). My sme absolvovali celý festival vrátane exkluzívnej tlačovej konferencii s režisérom Yoshi-P (tá bola o 21:00, kedy už mali mnohí na floore po 13 hodinách dosť)…
Haly rozdelené na tri časti
Aby ste si lepšie urobili prehľad o festivale, deväť hál bolo prepojených do obrovskej plochy, ktorá sa na prvý pohľad nezdala taká veľká, ale Japonci s Londýnčanmi dosiahli dobrý efekt rozdelením na zóny. Vzadu boli stánky s merchandisingom, priestor pre opravu cosplay kostýmov (keďže cestou na ExCel sa mohli poškodiť), Greenscreen pre spoločné foto a aj Meet & Greet, ak ste mali šťastie a vyžrebovali ste si stretnutie s niekým z tvorcov hry.
Prednú časť tvoril obrovský stage s tromi obrovskými obrazovkami. Tu sa odohrali najväčšie oznámenia, turnaje či súťaže. Mimoriadne oceňujem množstvo sedenia a rozdelenia na časti: média mali vyhradený malý kúsok vpredu, ale vozíčkari či hendikepovaní návštevníci veľkú časť po oboch stranách. Obrovská pochvala za to – ľudia na vozíku sa fakt mohli dostať na každé miesto, ku každej atrakcii, všetko im bolo sprístupnené.
Stredná časť haly bola akoby Final Fantasy zábavný park – s perfektným autentickým prevedením miest z hry, súťažami či obrovskou plochou pre výrobu predmetov, za ktoré ste si menili mince. FF XIV má tri hlavné regióny – lesnú Gridaniu, púštny Ul’dah a prímorskú Limsa Lominsu. A mnohé miesta z hry boli pretvorené do skutočnosti, aby ste sa tak rovnako cítili: takže ste si mohli sadnúť na lavičku v lese, pričom aj vankúše boli v tvare polien alebo sa fotiť pri horúcom prameni.
Púštny Ul’Dah je známy aj rôznymi šmelinármi a centrom zábavy Gold Saucer, ktoré sa autori snažili zhmotniť aj v hale. Limsa Lominsa je aj domovom bojovníkov, takže ste si mohli otestovať výhľad na oceán i tréning v hale.
Minihry pre návštevníkov a rady
Aby návštevníci iba pasívne neprechádzali okolo autentických miest, mohli skúšať rôzne súťaže i minihry. V každom regióne ich bolo päť-šesť, čo sa zdá na pohľad málo a reálne ste pri nich strávili pár minút, ale čakačka na zapojenie bola oveľa dlhšia. Preto ste sa niekedy museli správne rozhodnúť, či vám rad stojí za vyskúšanie alebo sa obzreli inde. Napríklad minihra, kde ste šprintovali s vajcom na lopatke, mala občas minimum ľudí v rade, inokedy však stálo v ňom aj 50 ľudí. Veľa záviselo od diania na pódiu – to vtiahlo tisícky ľudí a počas panelov či súťaží ste mali šancu vyskúšať si niečo, zatiaľ čo iní sledovali turnaj. Len čo dianie na pódiu skončilo, vyhrnulo sa kvantum ľudí do priestoru.
Osobne sa mi najviac páčil les pri meste Gridania – tzv. Black Shroud mal nielen skvelú atmosféru, ale aj veľmi odlišné minihry ako napríklad skutočnú ľukostreľbu (akurát hroty boli gumové), súťaž vo varení a zháňaní surovín v stánku, napínavé hľadanie Diabolosa v tme za piatimi dverami či stolovú hru Esun-a-Morbol, kde ste mastili tlačidlá rýchlejšie ako iní hráči.
Prímorská La Noscea mala peknú architektúru, akože výhľad na more (modré koberce) a ikonické hradby. Boli tu miestečka ako pírmorská kaviareň Bismarck, známa tabuľa s inzerátmi Market Board či prístav W
Wolves’ Den Pier pre skupinové foto. Z minihier sa súperilo najmä v Big Fish (rybačka, kde ste chytali na magnet), Dodo Egg Run (šprint s gumenými vajcami na vareche a rôzne otočky), hádzali sa tu papierové sekery a mohli ste si nechať vytetovať aj jeden zo symbolov FF XIV.
Púštny Thanalan mal najviac minihier, lebo spájal dve miesta do jedného. Bolo tu totiž hlavné mesto Ul’dah (aj s ikonickou čajovňou) a zábavný park Gold Saucer. Takže o minihry nebola núdza, i keď pár z nich bol taký hazardný podfuk typu čakali ste 20 minút, aby ste si zahrali piškvorky alebo kopali do steny. No bola tu aj variácia na bowling s plyšovými guľami, mastenie tlačidiel ako na pinballe, pričom ste ovládali chocobov na pretekoch. Našlo sa aj pexeso buď na stene alebo hernom stole.
A najvtipnejšia bola minihra, keď ste sa dostali na interaktívnu plochu, ktorú postupne zaplavovala akože láva a mali ste hneď uskočiť na iné miesto. Lenže tam vás mohla dostať bomba, ktorá náhodne vybuchla. Vyhral ten, ktorý mal pevnú pôdu pod nohami až do konca.
Čo sa dialo na pódiu?
Každý FFF začína tzv. keynote, čo je otvárací program podobný tlačovke. Tu sa predstavil režisér Yoshi-P v kostýme nového povolania Viper a vysypal kopu ďalších oznámení o prepájaní s ďalšími hrami (aj FF16 čo vyšla len teraz v lete) alebo že sa chystá prepojenie s populárnymi Fall Guys v patchi 6.51, čo vyjde už 31.10. Všetci síce čakali aj konkrétnejšie info ako kedy vyjde Dawntrail datadisk – zatiaľ ostáva leto 2024. Bolo mimoriadne pútavé sledovať keynote s fanúšikmi – keď niekde sedí 30 novinárov alebo pár tisíc priaznivcov, ktorí skandujú pri každom ukázaní novinky či obľúbenej postavy, je to rozdiel.
Po keynote prišiel otvárací ceremoniál, ktorý obohatil duchovný otec série Hironobu Sakaguchi (vytvoril prvých desať častí série) a neskôr sa tvorcovia venovali v paneli tvorbe dungeonov, prišiel čas aj na kvíz či pokec so Sakaguchim o hre.
Prvý deň zakončil piano koncert Keiko, po ktorom nasledovala tlačová konferencia neskoro večer. Tá funguje u Japoncov trošku inak – vopred pošlete otázky a potom sa dočkáte odpovedí na ne. Yoshi-P však bol na všetky pripravené a spomenul napríklad aj to, že by rád mal spoluprácu s Blizzardom a prepojil FF XIV a Diablo. Akurát by to bola asi výzva kvôli rozličnej prístupnosti – krvilačné beštie a dungeony sú v kontraste s prístupnosťou FF XIV. Každú spoluprácu však berie ako pre promo oboch hier a strán.
Druhý deň už nebol taký bohatý na oznámenia, ale mal zaujímavé momenty. Prvým bolo, keď Yoshi-P a Sakaguchi zobrali svoje postavy do dungeonov a neraz dostali po hube od bossa alebo ich vyšmaril iný z arény. Popoludnie zabezpečilo turnaj semifinalistov z Európy a Oceánie, súťaž vo fandení a prehliadka cosplay kostýmov. Po festivale behali desiatky ľudí v perfektných kostýmoch ako Emet-Selch s priateľmi či vtipní Lopporitovia (zajačie potvorky s mrkvami).
A napokon dva koncerty
Každý deň končil koncertom, čo bola zaujímavá bodka pre fanúšikov. Ten prvý bol klavírny a mierny, kde pianistka Keiko odohrala deväť skladieb. Sprevádzala ju vokálistka Amanda, ktorá občas prehlušila piano, ale vtipná bola aj etuda, keď autor hudby Masayoshi Soken nabehol s nástrojom pripomínajúcim gajdy a začal ju akože „prerušovať“. Na záver sa ako prídavok hrala mimoriadne dobrá skladba Flow, precítený song, ktorý sa prelína celým datadiskom Endwalker v rozličnej podobe (vokálna i inštrumentálna verzia).
Na druhý deň sa zmenilo aranžmá koncertu a nabehla kapela The Primals s rockovými peckami. Takto len podčiarkli variabilitu Final Fantasy XIV – má priestor pre melancholické, pokojné či pohodové chvíle, no keď prídu súboje s bossmi, znie metal či rock. Nechýbali ani prídavky a tento koncert trval trošku dlhšie ako sobotný, takže sa hráči mohli vyskákať. Akurát oba koncerty trvali pod 90 minút, čo nie je veľa.
Final Fantasy Festival v Londýne teda priniesol európskym fanúšikom peknú časť turné – nebol bohatý na oznámenia ako ten júlový v Las Vegas, ale je to pochopiteľné vzhľadom na stav vývoja hry. Najbližší fest príde začiatkom januára v Tokiu a šípim, že tam nás čakajú veľké oznámenia, možno aj konkrétny dátum pre Dawntrail.