Pozrite si
Virtuálna realita alebo VR ovplyvňuje naše životy a nejedná sa iba o krátkodobý boom, ktorý tak skoro skončí. Aké sú však dopady virtuálnej reality na našu psychiku?
Časy, kedy budeme môcť oklamať mozog pomocou VR headsetov tak ako to ukazuje film Ready Player One sú ešte ďaleko, no už dnešnej technológií virtuálnej reality sa to niekedy aspoň čiastočne podarí.
Využitie virtuálnej reality nesúvisí iba so zábavným priemyslom, ale jej uplatnenie nájdeme aj v sfére liečenia posttraumatických porúch ako napríklad prevencia Alzheimerovej choroby, terapia pre nepohyblivých či odvedenie pozornosti od trvalých bolestí a depresií.
Touto problematikou sa zaoberá Dr. Jan Šmahaj z Univerzity Palackého v Olomouci, ktorý skúma spojenie virtuálnej reality s mentálnym stavom človeka. Aké sú výsledky jeho výskumu?
Dr. Jan Šmahaj vníma virtuálnu realitu ako počítačom generované prostredie, grafiku, ktorá má určitý stupeň interakcie. V prostredí môže dotyčný vytvárať veci, pohybovať sa a interagovať s grafickým prostredím.
Po ceste do zahraničia v roku 2013 sa začal Dr. Šmahaj venovať využitiu VR v psychológii, v rámci ktorej existuje niekoľko prostredí s fóbickým charakterom ako napríklad strach z vystupovania na verejnosti alebo z lietania.
Samozrejme virtuálna realita nie je vhodná pre všetky psychické ťažkosti a určite sa neodporúča pre pacientov s rozdvojenou osobnosťou či pre epileptikov, no na druhej strane je vhodná pre oblasť fóbií či problémy s poruchami príjmu potravy.
Virtuálna realita môže dopomôcť si predstaviť prostredie, s ktorým má pacient problém ako napríklad interiér lietadla. Limity využitia spočívajú aj v obmedzeniach ako napríklad očná vada či vysoké dioptrie, ktoré môžu komplikovať nosenie VR zariadenia. Rovnako blikajúce svetlo môže spôsobiť epilepsiu.
Čo sa týka dĺžky expozície virtuálnou realitou, je to špecifické a platí to podobne ako u počítačových hier – treba nastaviť rozumný čas, aby nedošlo k psychickej vyčerpanosti či k bolestiam hlavy.
Oblasť virtuálnej reality v psychológii je ešte pomerne mladá, no na Standfordskej univerzite majú vybudované centrum Virtual Human Interaction Lab, teda Laboratórium študujúce virtuálnu interakciu ľudí, kde študujú dopady virtuálnej reality aj na deti či skúšajú nové možnosti.
Všeobecné odporúčanie na začatie používania VR je hranica medzi 10. a 12. rokom, no záleží to aj od viacerých faktorov ako napríklad, že hlava dospelého inak spracováva svetelné efekty a obraz a tiež samotný zážitok, ktorý vie dospelý lepšie spracovať.
Používanie virtuálnej a rozšírenej reality v domácnostiach podľa Šmahaja nemusí mať vôbec negatívne následky. Je to možnosť, ktorá sa musí používať rozumne. Vždy existuje skupina ľudí, ktorá bude riziková v možnej závislosti na virtuálnej realite, podobne ako je to s počítačovými hrami či inými závislosťami.
Závislosť na VR môže vyvolať sekundárne problémy ako napríklad strata orientácie v čase a priestore, sociálne uzavretie a absencia ľudského kontaktu. Vždy je potrebný dôraz na psychohygienu.
Zaujímavým projektom, o ktorom Dr. Šmahaj hovorí, je Being an Avatar, ktorému sa venujú kolegovia v Poľsku. V rámci projektu sa zaoberajú pocitom seba samého v kyberpriestore plnom imerzívnej reality, kedy vo virtuálnom prostredí skúšajú nové možnosti svojho tela s tým, že veľmi výrazne a rýchlo ovplyvnia procesy mozgu.
Je tam napríklad situácia, kedy dotyčný natiahne ruky pred seba a tie sa natiahnu v prostredí o šesť metrov a má potom skúsiť hýbať takto dlhými rukami. Vidíme tam, ako sa mozog prispôsobí, cítite váhu, nekoordinovanosť, nie ste schopní sa zamerať.
Ďalšia problematika sa týka postojov a názorov na minority a rasy, ktorá sa stáva v niektorých krajinách čoraz problematickejšia. Vďaka virtuálnej realite sa dá zistiť, že keď je dotyčný vo virtuálnom prostredí a môže sám seba premeniť, byť mužom alebo ženou, zmeniť vek, rasu, tak to môže v základe pozmeniť postoj k sociálnym situáciám a ich interpretáciu.
Výskumy ukazujú, že po návrate do reality sú niektoré ťažko rezistentné postoje proti rôznym minoritám ovplyvnené v pozitívnom slova zmysle.
Uvidíme, kam to povedie, keďže v dnešnej dobe relatívne veľký počet ľudí trpí psychickými problémami alebo fóbiami. Možno práve virtuálna realita pomôže toto percento efektívne znížiť.
Zdroj