Pozrite si
Elektrické svetlo patrilo v časoch T. A. Edisona a N. Teslu k exkluzívnym výdobytkom, ale od 20. storočia je rutinnou výbavou domácností a všetkých objektov, kde potrebujeme umelé osvetlenie. Dnes, keď naše biorytmy odkláňame od prirodzeného cyklu deň-noc a často pracujeme, alebo sa zabávame dlho do noci, sme na umelé osvetlenie odkázaní stále viac.
S tým je spojená jednoduchá rovnica: viac svietenia, znamená vyššiu spotrebu. Riešenie, ako ušetriť energiu na osvetlení, je zdanlivo jednoduché – menej svietiť. Preložené do reálnej reči to znamená „menej plytvať“, čiže zhasínať svetlo pri odchode z miestnosti. S dramatickejšou formou tohto riešenia prišiel vlani na jeseň súčasný minister hospodárstva R. Sulík. Uviedol, že ak deti nebudú poriadne zhasínať, vykrúti im žiarovku.
Spoľahlivé zhasínanie sa však dá zabezpečiť aj menej drasticky. Existujú vonkajšie reflektory, aj interiérové osvetľovacie telesá vybavené PIR detektorom pohybu a snímačom vonkajšieho osvetlenia, ktoré sa dokážu v prítomnosti osoby v okruhu niekoľkých metrov potme automaticky rozsvietiť a pri absencii detekcie zas automaticky zhasnúť (aktívna doba je nastaviteľná). Takéto svietidlá sú vhodné napríklad v exteriéri rodinných domov, v chodbách, v pivničných priestoroch a pod., kde sa nezdržujete dlho bez pohybu.
Pod monopolom LED
Ďalšou, zdanlivo jednoduchou metódou šetrenia je výber správnej technológie. Európska komisia v rámci svojej „misie páchania dobra“ a znižovania uhlíkovej stopy už pred rokmi rozhodla, čo je pre nás lepšie a zakázala klasické „edisonovské“ žiarovky. Faktom je, že ich energetická efektivita v oblasti svetelnej emisie je na úrovni jednotiek percent a zvyšok (až 95%) sa mení na teplo. To v zime nebol zas taký hendikep, lebo toto stratové teplo malým dielom prispievalo k vykurovaniu miestnosti. Dnes je predaj takýchto žiaroviek v EÚ zakázaný, ale niektorí recesistickí obchodníci ich ešte ponúkajú ako „vykurovacie telesá“.
Istým kompromisom sú, či skôr boli, halogénové žiarovky, ktoré majú o niečo vyššiu účinnosť a dlhšiu životnosť, ako klasické žiarovky a pri rovnakom svetelnom výkone spotrebujú menej energie. Napríklad 42 W halogénka je ekvivalentom 60 W „klasiky“. Aj nad nimi sa však už „zotmelo“. Od 1. septembra 2018 došlo na Slovensku k vyradeniu halogénových žiaroviek z trhu, stále sa však v mnohých domácnostiach môžu používať v rámci svojej životnosti, alebo zo skladových zásob. A keďže majú oproti LED žiarovkám, čo je „svätý grál“ pre to „správne“ osvetlenie, asi 5x vyšší príkon, ich náhradou za LED môžete významne ušetriť.
V domácnosti používame žiarovky rôznych výkonov a s rôznou svietivosťou – výkonnejšie (svetelný tok 1300 – 1500 lm) v centrálnych stropných svietidlách, slabšie (450-800 lm) v stolných a nočných lampách, alebo v lokálnych osvetľovacích telesách. LED žiarovky majú v porovnaní s halogénovými až sedemnásobne dlhšiu životnosť – bežne sa udáva až 25 000 hodín.
To by v praxi znamenalo takmer „večnosť“ – pri 2 hodinách svietenia denne by mala taká žiarovka vydržať asi 34 rokov! Ale buďte opatrní, zvlášť lacné LED-ky sa môžu pokaziť aj po niekoľkých mesiacoch. Preto je dobré siahnuť radšej po renomovaných značkách, aby sme úspory nezmazali častou výmenou žiarovky.
Dôležité je, že LED žiarovky (ale aj LED pásiky) spotrebujú pri rovnakom svetelnom toku o 80 percent menej energie ako halogénky. Pri 2 hodinách svietenia denne ušetríte výmenou 1 halogénovej žiarovky s príkonom 42 W za ekvivalentnú LED žiarovku (9 W) za rok 24 kWh elektriny. V aktívnej viacčlennej domácnosti predstavuje úspora aj stovky kWh za rok, zvlášť v časoch „starých dobrých“ lockdownov a práce z domu.
Vhodné je aj, napríklad pod kuchynskou linkou, inštalovať distribuované osvetlenie v podobe LED pásika, ktoré zaistí ergonomické svietenie na pracovnú plochu s malou spotrebou.
Príkon nie je všetko
Technológie LED žiaroviek sa stále vyvíjajú a ich účinnosť rastie, preto sa pri výbere žiarovky riaďte aj údajom svetelného toku [lm], nielen udávaným príkonom. [W].
Kým biela LED vyžiari podľa farebnej teploty 110 – 170 lm/W nové modely aj viac, kompaktná žiarivka dodá len 48 – 65 lm/W. Klasické žiarovky produkujú len 15 lm/W a halogénky s efektivitou 16 – 22 lm/W na tom nie sú omnoho lepšie.
Voľba z hľadiska energetických úspor je teda jasná, kompaktné žiarivky zámerne nespomínam ako vhodnú alternatívu, pretože ide, podľa mňa, o absolútne nevhodný typ osvetľovacieho telesa. Nižšia energetická účinnosť je len jednou z nevýhod. Hlavnou je chudobné a nespojité farebné spektrum, podprahové blikanie, dlhý nábeh a tiež environmentálna záťaž vyhorených žiariviek.
Aj pri LED žiarovkách však dbajme pri výbere aj na takzvanú farebnú teplotu. „Studená“ biela s vyšším podielom modrej zložky s farebnou teplotou 4 500 až 6 000 stupňov Kelvina, sa hodí na pracovné osvetlenie, ale nie je vhodná na večerné osvetlenie v obývačke, v spálni, alebo v detskej izbe. Modré svetlo, podobne ako modré podsvietenie displejov a monitorov, blokuje tvorbu melatonínu, čo sa okrem iného môže prejaviť v zhoršení kvality spánku, ale aj imunity.
Pre domáce osvetlenie je preto viac vhodná „teplá“ biela s farebnou teplotou 2 700 až 4 500 K (mierne do žlta), akú vyžarujú aj klasické a halogénové žiarovky.
Ak si uvedomíme, že naši predkovia rodu Homo sapiens sapiens trávili desiatky tisíc rokov pri svetle ohňov a fakieľ, je zrejmé, že studené modro-biele svetlo po západe slnka nám nie je geneticky prirodzené a môže byť príčinou rôznych zdravotných problémov. Potvrdzujú to aj vedecké výskumy. Preto buďme pri výbere LED žiaroviek racionálni, nech nám domáce osvetlenie okrem úspor prinesie aj radosť a zdravie.