Pozrite si
Ako sa jedna z najväčších internetových spoločností borí so šírením dezinformácií na svojich stránkach?
Základným dokumentom je tzv. White Paper – How Google Fights Disinformaation, ktorý vyšiel v roku 2019 a ktorý sa zameriava na hlavné produkty Googlu – vyhľadávanie, správy, reklamy a YouTube.
Podobne ako častokrát kritizovaný Facebook, aj Google využíva rôzne algoritmy. Google v súvislosti s dezinformáciami pristupuje na stratégiu, ktorá sa zameriava na tri prístupy.
Prvým prístupom je, že výsledky vyhľadávania musia v prvom rade závisieť od kvality obsahu. To znamená, že kvalita musí mať svoju úlohu pri hodnotiacich algoritmoch. Tento prístup funguje napríklad tak, že keď si do vyhľadávača dáte kľúčové slová k nejakej téme, na prvých stránkach by sa vám nemal zobrazovať problematický obsah či dezinformácie, ale skôr články zo štandardných médií a inštitúcií.
Druhým prístupom je bojovať proti zlomyseľným aktérom. Algoritmy nedokážu určiť, či je časť obsahu o aktuálnych udalostiach pravdivá alebo nepravdivá, ani nedokážu posúdiť zámer tvorcu. Párovaním rôznych indikátorov však Google zlepšil svoju schopnosť odhaliť škodlivú aktivitu. V kombinácii s manuálnou kontrolou obsahu Google hovorí, že takéto signály prispeli k systému, ktorý môže znížiť „spamové“ správanie vo veľkom rozsahu.
Tretím prístupom je, že Google poskytne svojim používateľom viac kontextu. Ľahký prístup ku kontextu je kľúčom k poskytovaniu informácií používateľom, ktorí potrebujú na vytvorenie vlastného názoru. Produkty a služby Google vystavujú používateľov mnohým odkazom alebo videám v reakcii na ich vyhľadávania, čo maximalizuje šance, že používatelia zohľadnia rôzne uhly pohľadu predtým, ako sa rozhodnú pokračovať.
Toto bola teória. Prax však vyzerá častokrát inak a funguje podobne ako pri Facebooku. V záujme udržania pozornosti vám napríklad YouTube algoritmy budú zámerne ponúkať podobné videá, ktoré by vás mohli zaujať aj keď šíria dezinformácie.
Ďalší problém je aj málo transparentnosti. Pred pár dňami ste mohli napríklad zachytiť, že YouTube, ktorý patrí Google, zablokoval účet známemu slovenskému dezinformátorovi na základe porušenia komunitných štandardov. Google však nevysvetlil detaily tohto konania a o pár dní účet odblokovali. Práve transparentné vysvetlenie zablokovaniu účtu by zlepšilo porozumenie, ako Google pristupuje k dezinformačnému obsahu. Príkladom je v minulosti vymazaný účet slovenského dezinformátora, ktorý šíril hoaxy o COVID-19.
Navyše prístup Google je častokrát spomalený a nereaguje dostatočne rýchlo na neustále meniace sa informačné prostredie. V neposlednom rade je problémom nedostatok ľudských kapacít, ktoré by kontrolovali problematický obsah. Podobne to má aj Facebook, kde napríklad pre Slovensko pôsobí iba jeden fact-checker, ktorý overuje problematický obsah.
Na druhej strane, pozitívnym bodom prístupu Google je, že spoločnosť investuje stovky miliónov na podporu kvalitnej novinárskej práce a mediálnej gramotnosti.
Zároveň počas pandémie koronavírusu, ktorá je známa šírením množstva dezinformácií, Google odstránil viac ako 90 miliónov reklám, 5 500 webstránok či 500 000 videí. Rovnako odstránil reklamy spochybňujúce klimatickú zmenu a vedecký výskum.
Dobrou správou tiež je, že Google podpísal k nedávno publikovaný sprísnený kódex postupov proti dezinformáciám, ktorý má za cieľ zamerať sa na botov, falošné účty, deepfake videá či označovanie politických reklám. Zároveň zvýši transparentnosť platforiem.
Zdroj