Priznávam, do auta sadám každý deň spolu s mojimi malými deťmi a vôbec sa nezamýšľam nad tým, čo by som spravila, keby … Situácií, ktoré nás môžu prekvapiť, je naozaj veľa. Ak sa nad tým bežne nezamýšľate ani vy, určite by vás k tomu prinútila účasť na kurze v Centre bezpečnej jazdy. A odchádzali by ste o niečo múdrejší a skúsenejší.
V tomto prípade by som sa poopravila, múdrejšie a skúsenejšie. Víkend pod heslom „Jazdím Ford pre život“ bol totiž venovaný vyslovene ženám – mamičkám. Minulý rok pripravil Ford podobnú akciu pre mladých vodičov, teraz prišla na rad bezpečnosť našich ratolestí. Žienky sa prihlásili do súťaže o kurz, o ktorom sa dozvedeli väčšinou cez sociálne siete, no a pri troche šťastia sa ho aj zúčastnili. Čo je zaujímavé, mnohé ženy prihlásili ich manželia.
Za dva dni sa v Orechovej Potôni stovky žien odreagovali od domácich, rodinných a pracovných povinností. Naozaj odreagovali, pretože program bol nabitý a plné sústredenie sa bolo absolútne nevyhnutné. No aby som nepreháňala, samozrejme čas na oddych a kávičku sa našiel a užili sme si kopec zábavy.
Najviac sme sa určite tešili na školu šmyku. I keď, samozrejme, sme sa jej aj najviac obávali. K tomuto „highlightu“ sme sa museli ale postupne prepracovať. Celkom príjemný bonus pre mňa osobne bola prehliadka zraku, keďže som ju už dobrých pár rokov zanedbávala.
Zaujímavá bola aj debata o vození detí v aute a detských autosedačkách a o tom, aké je dôležité naozaj správne pripútať dieťa v aute. Pár dní po tejto akcii som sa presvedčila, že nám neklamali, keď si syn iba prevliekol pás pod pazuchu, lebo, ako inak, ho tlačí, a pri len trošku prudšom zabrzdení si rozbil peru.
Osobitnou kapitolou bola beseda s pani záchranárkou, ktorá pracuje pre Červený kríž a s jej pomocou a s pomocou úžasných rekvizít sme si vyskúšali zachrániť človeka – človek by neveril, aká je to fuška. Najviac nás zaujímalo, čo robiť, keď sa dieťa dusí. Takže, dieťa neprevracať hore nohami a nenatriasať, ale poriadne buchnúť medzi lopatky (viem, je to kruté), v najhoršom prípade medzi rebrá – ale toto vám naozaj odporúčam najprv si nacvičiť na figuríne pod odborným dohľadom, najlepšie na kurze v Červenom kríži.
Nacvičiť si to tak, aby gulička z figuríny naozaj vypadla, nebolo ľahké a potrebujete na to naozaj silu. Po tomto workshope sme sa všetky zhodli na tom, že namiesto kurzu salsy alebo kváskovania by sme mali ako prvý absolvovať poriadny kurz prvej pomoci.
Poďme ale na adrenalínovejšiu časť nášho skvelého dňa. Páni v Centre bezpečnej jazdy nám dopriali hneď na začiatok zážitok, aby sme si uvedomili, že máme na cestách dávať NAOZAJ pozor – náraz na trenažéri, ktorý znázorňoval len zrážku v 30 kilometrovej rýchlosti, bol fakt veľmi, veľmi nepríjemný!
No a ďalšou lahôdkou bola simulácia prevrátenia sa auta. Ešteže sme boli zapásané, viseli sme dolu hlavou. Dobrá správa je, že pásy nás udržali. Niektoré z nás sme si po tomto zážitku dali tabletku proti bolesti hlavy a išlo sa ďalej, a to na najzábavnejšiu časť programu – školu šmyku.
Áno, uznávam, asi všetci sme si nejaký ten šmyk na ľade zažili a nebolo to zábavné. Lenže tu sme si ich mohli vyskúšať naozaj v bezpečí. Povrch vozovky napodobňuje ľad na ceste. Začali sme zľahka, šmyky v kruhu v pomalej rýchlosti. Zvyk šliapnuť na brzdu je naozaj silný, chce to cvik. Inštruktori boli však trpezliví a cez vysielačku s nami komunikovali, poradili, pochválili, prípadne nás navádzali na zlé chodníčky, nech si skúsime, čo na tomto povrchu spraví „spojka a ručná“.
Ďalšou métou bolo zvládnuť „zľadovatený“ kopček a za ním zákruta. Vyskúšali sme si, ako sa naozaj šliapne na brzdu a že doteraz sme ju používali tak na štvrtinu. Samozrejme, nefandime si príliš, že teraz zvládneme všetko, veď podmienky na skutočnej ceste môžu byť práve úplne iné, máte tam kopec prekážok, prípadne idete vyššou rýchlosťou alebo o ľade pod snehom neviete atď., ale na nácvik základných návykov je to dobrý začiatok.
Minimálne si človek uvedomí, že niekedy v zlých podmienkach stačí ísť len o 2-3 km/h rýchlejšie a je zle. Vrcholom programu, aspoň pre mňa, bola tzv. odtrhová plošina. Rútite sa medzi samé spŕšky a viete, že na isto dostanete poriadny šmyk a musíte ho povytáčať a vyjsť na suchú časť cvičiska, akoby sa nič nedialo. Toto nás naozaj bavilo! Lepšie, ako počítačová hra.
Ako bonus sme si vyskúšali jazdu na snáď všetkých, krásnych novučkých modeloch Ford. Ale o to v prvom rade nešlo. Mne priniesla táto skvelá akcia toto:
1. Uvedomila som si, že dávať pozor na cestách, či už s deťmi na palube alebo bez nich, je fakt veľmi dôležité. Nie, že by som to doteraz nevedela, ale človek tak trochu v rýchlom tempe života pozabudne.
2. Treba jazdiť pomalšie ako sme zvyknutí (väčšina z nás) a ešte pomalšie, keď vozovka nie je v ideálnom stave.
3. Treba sa poctivo používať bezpečnostný pás a dbať na to, aby deti boli čo najdlhšie (a tiež poctivo) v sedačkách a poriadne pripútané.
4. Takýto (a ešte rozsiahlejší kurz) by mal byť povinnou súčasťou autoškoly.
Áno, prosíme si viac takýchto zmysluplných akcií! Ďakujeme Ford!
Autorkou článku je Silvia Calíková. Spoločnosti Ford ďakujeme za možnosť zúčastniť sa akcie Jazdím Ford pre život.