Pozrite si
Dnešná úžasná doba, ktorá nám umožňuje rozprávať sa viac s hlasovými asistentmi, ako s blízkymi (a živými) ľuďmi, prináša mnohé úskalia. Vydieranie je jedným z nich. Akurát sa už nevydierajú a neunášajú ľudia, ale počítače. Možno aj vaše zariadenie pokým čítate tieto riadky, zarába peniaze niekomu cudziemu.
Virtuálna mena je nesmierne obľúbené platidlo zločincov, pretože jej pohyb sa dá veľmi ťažko vystopovať. Kým sa nezmení legislatíva a ďalšie nástroje umožňujúce jej rýchle a neviditeľné putovanie, musíme sa naučiť s tým žiť.
Mnohí ľudia prišli po prvý raz do kontaktu s krytpomenou vtedy, keď sa stali obeťami ransomwaru. Tento vydieračský softvér dokáže zablokovať počítačový systém, alebo zašifrovať dáta a potom požaduje od majiteľa výkupné za obnovenie prístupu.
Na infikovanom zariadení sa zobrazí správa s informáciami o výkupnom, ktoré majú obete vyplatiť v kryptomene, napríklad v Bitcoine, ktorý pozná hádam každý. Je však množstvo iných mien. Napríklad Monero je mimoriadne obľúbené práve u kyberzločincov, pretože bolo navrhnuté tak, aby zaručovalo súkromie a vo veľkom sa práve s ním obchoduje aj na Dark Webe.
Ťažba kryptomien pozostáva z odovzdávania procesnej sily matematickému výpočtu, ktorý vytvára a distribuuje virtuálne mince. Mnohí ľudia si sami nainštalujú aplikácie, aby sa mohli na jej ťažení podieľať.
S týmto súvisí ďalší obľúbený trik zlodejov – do cudzieho počítača nainštalujú škodlivý softvér, ktorý začne využívať jeho výpočtový výkon na dolovanie kryptomeny. Prečo to robia, nie je až tak ťažké uhádnuť. Anonymita je obrovská výhoda kryptomeny, no tá má aj veľký nedostatok. Jej ťažba je veľmi nákladným procesom, ktorý už zďaleka nie je ziskový. Ak sa však jeho ťažba zdieľa medzi množstvom počítačov a zariadení, ktoré to robia nevedomky a zadarmo, razom sa stane z dolovania meny zaujímavý biznis.
Jednotlivé systémy určené na ťažbu kryptomeny využívajú nielen procesory (CPU) a grafické procesory (GPU), ale aj integrované obvody (ASIC), ktoré slúžia pre vybrané špecifické aplikácie. Používajú sa v mobiloch, meracích prístrojoch či zariadeniach používanými na výskum.
Náhle spomalenie počítača môže používateľa upozorniť na jeho nevedomé dolovanie kryptomeny. Medzi ďalšie príznaky môžeme spomenúť časté reštartovanie, výrazné prehrievanie (smartfóny a tablety) alebo nezvykle vysoké dátové prenosy.
Ransomvérové útoky však nenapádajú iba jednotlivcov, ale hlavne firmy a organizácie. Odborníci už dokonca hovoria o mozaikovej epidémii, kedy spamové kampane prinášajú kontrolu nad množstvom zariadení. Každý z nich vytvára malý príjem s predpokladom, že sa raz tieto kúsky mozaiky zlúčia v jeden veľký zisk.
Phil Muncaster cituje správu, kde sa spomína, že „kryptoinfikácia“ sa zvýšila o 956 % za rok, počet postihnutých organizácií sa v prvej polovici roku 2018 zdvojnásobil, pričom kryptokriminálnici za šesť mesiacov získali 2,5 miliardy dolárov!
Tomáš Foltýn z ESETu nedávno uviedol, že každá tretia organizácia vo Veľkej Británii bola zasiahnutá „kryptojackingom“ a dvaja z troch IT manažérov si myslia, že ich systémy zažili aspoň raz problémy s napadnutím počítačovej siete.
Ako na mnohé problémy, aj tu poznáme pomerne jednoduché riešenie: udržiavať si bezpečný počítač. To v prvom rade znamená mať nainštalovaný a pravidelne aktualizovaný bezpečnostný systém, ktorý pomáha pri odstraňovaní škodlivých softvérov. Na ochranu pred dolovaním kryptomien musí mať používateľ zapnutú ochranu potenciálne nechcených aplikácií, napríklad takéto riešenie, ktoré ponúka ESET, vám zabezpečí pokojný spánok.
Napriek tomu vždy existuje riziko, že nám kyberzločinci spôsobia nejaké škody. Netreba zabúdať ani na offline zálohovanie a používať zdravý rozum, ktorý nás môže zachrániť práve vtedy, keď zlyhá technológia.