Hoci prvé lietadlá, respektíve klzáky bratov Wrightovcov používali ovládací systém založený na skrúcaní krídiel („wing wraping“), súčasné stroje používajú pevné krídla s výškovými kormidlami a klapkami.
Oproti bionickému dizajnu, ktorý vyvinula príroda u vtákov, sú moderné stroje neobratné a podstatne neefektívnejšie. Dokonalosť letu vtákov ľudí, leteckých konštruktérov nevynímajúc, inšpirovala azda od nepamäti. Stačí si spomenúť na Leonarda da Vinciho a jeho návrh ornitoptéry a ďalších lietacích strojov.
Na rozdiel od Da Vinciho, však súčasní bádatelia majú väčšie šance, že sa ich vtákmi inšpirované stroje dostanú do vzduchu. Lietadlo s deformovateľnými krídlami vyvíja napríklad NASA v spolupráci s MIT.
Najnovšie sa s konceptom lietadla s názvom „Bird of Prey“ (dravý vták) pridáva aj Airbus. Britská pobočka firmy koncept inšpirovaný krídlami dravcov predstavila na leteckej show Royal International Air Tattoo.
Návrh leteckého stroja obsahuje viacero vrtúľ a používa na koncoch zahnuté „pernaté krídla“. Jeho dizajn ukazuje na jasnú inšpiráciu vtákmi, čo konštruktéri ani nepopierajú. Naopak, tvrdia, že prostredníctvom biomimikry príroda dosiahla maximálnu efektívnosť a dokonalosť dizajnu.
Podľa Martina Astona, senior manažéra Airbusu, je jednou z priorít leteckého odvetvia zvýšenie udržateľnosti letectva, ktoré urobí lietanie čistejším, „zelenším“ a tichším. „Vďaka práci na osobnom prúdovom lietadle A350 XWB vieme, že vďaka biomimikrii je príroda majsterkou dizajnu“, uviedol Aston. Aj Airbus A350 XWB má podobne zahnuté krídla ako dravé vtáky.
Koncept „Bird of Prey“ ale podľa slov Airbusu zatiaľ nie je určený do výroby. Má slúžiť hlavne na inšpiráciu pre študentov a mladých konštruktérov a leteckých dizajnérov. Napriek tomu firma nevylučuje, že ho bude vyrábať v budúcnosti.
K ekologickej prevádzke má prispieť aj hybridný motor, ktorý okrem leteckého paliva používa aj elektrický pohon. Vývoju menších elektrických lietadiel sa venuje viacero výrobcov, problémom však stále zostáva energetická hustota (a tým aj váha) a cena batérií.
V súčasnosti je pomer energetickej hustoty leteckého benzínu a batérií 1:43. To znamená, že 1 kg paliva dodá toľko energie, koľko dokážeme uložiť do batérie s hmotnosťou 43 kg. Tento pomer sa postupne zmenší, ale ak sa aj nakoniec vyrovná, bude to trvať roky.
S čisto elektrickým pohonom preto zatiaľ na diaľkových letoch netreba rátať. Elektrické stroje sa však môžu presadiť na kratších regionálnych a vnútroštátnych trasách, alebo v kombinácii so spaľovacími motormi (prípadne palivovými článkami) môžu bezpečne lietať aj na dlhších linkách.
Podľa Airbusu by Bird of Prey mohol v porovnaní so súčasnými ekvivalentnými lietadlami dosiahnuť zníženie spotreby paliva o 30 až 50 percent, čo by bolo samo o sebe zaujímavým prínosom.