Pozrite si
Rozložiť mestskú dopravu do troch dimenzií je ambíciou desiatok firiem – spomeňme len Airbus, Uber, Lilium, Terrafugiu, alebo slovenský Aeromobil, ktoré po celom svete vyvíjajú autonómne, aj pilotované lietajúce stroje s kolmým štartom a pristávaním (VTOL), vhodné pre aerotaxi.
Japonské združenie Cartivator podporované Toyotou teraz zavŕšilo niekoľko rokov vývoja a uskutočnilo verejný testovací pilotovaný let so svojim „lietajúcim autom“ SkyDrive. Hoci je stroj takto popisovaný v médiách, s automobilom nemá zatiaľ nič spoločné, keďže nemá kolesá a nedokáže sa pohybovať po ceste.
To sa však má neskôr zmeniť a stroj má byť „obojživelný“. Podľa údajov na stránkach Cartivator má SkyDrive vo finálnej verzii dosahovať maximálnu rýchlosť na cestách 60 km/h a počas letu až 100 km/h.
Lietanie je však zábavnejšie a pilot testovacieho stroja SD-03 to predviedol na skúšobnom polygóne Toyoty. SkyDrive sa počas testu prezentoval ako stroj pripomínajúci motocykel s ôsmimi vrtuľami, ktorý sa za slušného hluku vzniesol do výšky asi 1-2 metrov a manévroval vo vzduchu niekoľko minút.
Stroj SkyDrive poháňaný z batérií sa zatiaľ udrží nad zemou maximálne 10 minút. Šéf projektu Tomohiro Fukuzawa dúfa, že sa túto výdrž podarí strojnásobiť, čo by otvorilo cestu ku komerčnému využitiu tohto dopravného prostriedku.
Spoločnosť dúfa, že povolenia na lety mimo skúšobného poľa získa ešte do konca tohto roku a na trhu by sa mala do roku 2023 objaviť komerčná dvojmiestna verzia. Tento termín harmonizuje s časovým plánom, v rámci ktorého chce Japonsko zaviesť lietajúce taxislužby, aby odbremenili dopravu v preplnených mestách. Pripomeňme si však, že už na zrušenej tohtoročnej olympiáde v Tokiu chceli Japonci zapáliť olympijský oheň pomocou lietajúceho auta.
Náš komentár:
Tomohiro Fukuzawa zo SkyDrive pripomína, že bezpečnosť lietajúcich strojov je na prvom mieste a v budúcnosti by mali podporovať autonómnu dopravu. K dosiahnutiu tohto cieľa však zrejme ešte povedie dlhá cesta.
Predvádzací prototyp so štyrmi dvojicami vrtúľ po vonkajšom okraji rozhodne príliš bezpečne nevyzerá. Ak by sa dva takéto stroje ocitli v tesnej vzdialenosti, „škrtnutie“ rotorov o seba, napríklad pri silnom závane vetra, by mohlo spôsobiť fatálnu nehodu. Zatiaľ stroj neočarí ani priveľkým hlukom a krátkym doletom, všetko sa však časom môže zmeniť a dúfajme, že komerčné modely budú v tomto smere dokonalejšie.
Že sa to dá, ukazuje vývoj podobných strojov u konkurencie. Napríklad Airbus má v pokročilom štádiu vývoja vlastný eVTOL stroj VAHANA, ktorý vyzerá podstatne lepšie a dôveryhodnejšie ako testovacie lietadlo SD-03 od SkyDrive.
Zdroj