Pozrite si
Do tretice všetko dobré, možno platí aj pri prenikaní do kozmu. SpaceX známeho miliardára Elona Muska sa už dlhšie usiluje o zavedenie viacnásobne použiteľných raketových nosičov. Inovovaná verzia nosnej rakety Falcon 9 má prvý stupeň, ktorý sa po odpojení nákladu vráti na kozmodróm a mäkko pristane na odpružených nohách. Prvé dva pokusy o pristátie na plávajúcej morskej plošine skončili neúspešne. Smolu zavŕšila júlová havária rakety Falcon 9, pri ktorej bola zničená aj nákladná loď Dragon, vezúca zásoby na ISS.
V utorok 22. decembra o 02:29 SEČ však Falcon 9 štartoval z Mysu Canaveral, aby uskutočnil historickú misiu. Potom, čo vyniesol na obežnú dráhu 11 komunikačných satelitov Orbcomm OG2, sa prvý stupeň rakety vrátil a o 9:48 minút po štarte úspešne pristál na stanovišti LZ-1 (Landing Zone 1). To bolo postavené na mieste bývalého štartovného komplexu číslo 13.
SpaceX už testuje aj mäkké pristávanie s kozmickou loďou Dragon.
Možno si kladiete otázku, prečo hovoríme o prevratnej udalosti, keď nosič New Shepard spoločnosti Blue Origin dokázal úspešne pristáť už o mesiac skôr. Nuž, je to preto, že porovnávať suborbitálnu nosnú raketu New Shepard s komerčným Falconom 9, schopným vyniesť družicu aj na geosynchrónnu dráhu, je možné len ťažko. Pri všetkej úcte k Jeffovi Bezosovi (majiteľovi Blue Origin a Amazonu), ide o rozdielne váhové kategórie.
Úspešné pristátie prvého stupňa rakety Falcon 9 si môžete pozrieť na videu SpaceX cca od 32:23 min.
Aj Elon Musk pri gratulácii po úspešnom pristátí poznamenal, že suborbitálne lety sú podstatne nižšou ligou, než lety do vesmíru. Na dosiahnutie výšky 100 km stačí rakete dosiahnuť trojnásobok rýchlosti zvuku (Mach 3), na geostacionárnu obežnú dráhu, kam SpaceX lieta tiež, je potrebná 10x vyššia rýchlosť (Mach 30) a 100x viac energie. Práve preto je mimoriadne výhodné drahý nosič zachovať a po regenerácii opätovne využiť. SpaceX hovorí o desaťnásobnom opakovanom využití nosnej rakety. Tým sa podarí významne zlacniť dopravu do vesmíru. Znamená to nielen viac letov s ľudskou posádkou, ale aj lacnejšie vynášanie družíc a ľahšie budovanie orbitálnych staníc, ktoré po roku 2020 nahradia ISS.