Rok 2024 bol najteplejším v histórií meraní. „Vinník“ nie je celkom istý

Rok 2023 bol rekordne teplý, ale ten uplynulý bol ešte teplejší. Už vlani v marci americký Národný úrad pre oceán a atmosféru (NOAA) odhadol na 55 % šancu, že rok 2024 bude najteplejším rokom v histórii meraní a v novembri to bolo takmer isté. Nebol to omyl. Na väčšine kontinentov bol rok 2024 najteplejším rokom, Ázia a Arktída zaznamenali druhý najteplejší rok v histórii meraní.

NOAA a NASA zverejnili v piatok (10.1.) globálne údaje za rok 2024, ktoré potvrdili rekordnú teplotu. Rok 2024 bol prvým úplným rokom, kedy bola planéta teplejšia ako 1,5 stupňa v porovnaní s predindustriálnym priemerom z rokov 1850-1900. Parížska dohoda pritom stanovila hranicu otepľovania o 1,5 stupňa Celzia, aby sa zabránilo najhorším dopadom zmeny klímy.

Podľa údajov zozbieraných a analyzovaných službou Copernicus Climate Change Service, ktorá je súčasťou programu Európskej únie pre výskum klímy, rok 2024 prekonal predchádzajúci rekordný rok 2023 v rebríčku najteplejších rokov v histórii meraní. Hovoriť o celej histórii, ako to uvádza zdrojový článok, by bol zjavný nezmysel, keďže Zem už v minulosti zažila podstatne teplejšie obdobia.

Copernicus tvrdí, že globálna teplota za celý rok 2024 bola o 1,6 stupňa Celzia vyššia ako predindustriálna úroveň. Prekročenie hranice 1,5 °C počas niekoľkých mesiacov alebo rokov sa ale nepovažuje za nesplnenie cieľa Parížskej dohody. Odborníci na klímu však tvrdia, že krátkodobé prekročenie prahových hodnôt, aké sme videli v roku 2024, je dôležitým varovaním. A rekordné teploty budú pravdepodobne pokračovať aj v nasledujúcich desaťročiach, ak svet nezníži svoje emisie.

Pravda, iní odborníci zas tvrdia, že za klimatickú zmenu nie sú zodpovedné antropogénne vplyvy, vrátane emisií z kúrenia, priemyslu, dopravy a poľnohospodárstva. To však neznamená, že klíma planéty sa v priemere neotepľuje – merania „nepustia“.

Čo toto otepľovanie spôsobuje?

Rekordné maximá globálnej priemernej teploty sa zvyčajne vyskytujú počas rokov El Niño. Od minulého leta bol krátkodobý nárast globálnych teplôt poháňaný predovšetkým udalosťou El Niño v rovníkovom východnom Pacifiku. Podľa klimatológov však samotné El Niño nespôsobuje rekordné otepľovanie. Trend globálneho otepľovania je podľa nich primárne spôsobený emisiami skleníkových plynov človekom.

Z údajov programu Copernicus vyplýva, že v roku 2024 dosiahla úroveň skleníkových plynov v atmosfére najvyššiu ročnú úroveň, aká bola kedy zaznamenaná. Hoci emisie skleníkových plynov produkované človekom a El Niño boli kľúčovými prispievateľmi k rekordu z roku 2024, niektorí vedci sa domnievajú, že v hre je aj niečo iné.

Je možné, že „klimaalarmisti“ niekde urobili aj chybičku a planéta je obeťou vlastného úspechu pri obmedzovaní znečistenia ovzdušia. V posledných desaťročiach predpisy, ktoré drasticky znížili množstvo oxidu siričitého uvoľňovaného loďami, výrazne znížili množstvo aerosólov v atmosfére.

Podľa EPA klesli emisie oxidu siričitého v USA od roku 1980 o 94 %. Spaľovanie fosílnych palív v elektrárňach a iných priemyselných zariadeniach je najväčším zdrojom oxidu siričitého v atmosfére. Menej aerosólov znamená čistejší vzduch, ale má to za následok aj väčšie množstvo slnečného žiarenia dopadajúceho na zemský povrch, čo prispeva k ohrievaniu.

Niektorí odborníci na klímu sa zas domnievajú, že erupcia sopky Hunga Tonga-Hunga Ha’apai v januári 2022 môže hrať úlohu v našom trende otepľovania. Táto erupcia podľa NASA uvoľnila do zemskej atmosféry bezprecedentné množstvo vodnej pary. A tá je najsilnejším skleníkovým plynom. Vodná para má na skleníkovom efekte najväčší podiel, ale touto skutočnosťou sa nedá účinne desiť verejnosť a stimulovať „green-deal“, takže sa príliš nezdôrazňuje.   

Mapa sveta vykreslená farebnými blokmi zobrazujúcimi percentily globálnych priemerných teplôt pevniny a oceánov za celý rok 2024. Farebné bloky zobrazujú zvyšujúce sa teplo, od tmavomodrej (rekordne najchladnejšia oblasť) po tmavočervenú (rekordne najteplejšia oblasť) a zahŕňajú oblasti medzi nimi, ktoré boli „oveľa chladnejšie ako priemer“ až po „oveľa teplejšie ako priemer“.

Sopečné erupcie zvyčajne zemský povrch ochladzujú emitovaním SO₂, ktorý sa premieňa na aerosóly odrážajúce slnečné svetlo. Erupcia v roku 2022 však bola iná, pretože uvoľnila značné množstvo vodnej pary. Štúdia publikovaná v časopise Journal of Climate Americkej meteorologickej spoločnosti tvrdí, že táto udalosť by mohla mať významný vplyv na povrchové teploty na celom svete. V niektorých regiónoch mohla spôsobiť otepľovanie o viac ako 1,5 °C, zatiaľ čo iné by sa ochladili približne o 1 °C. Copernicus uviedol, že celkové množstvo vodnej pary v atmosfére dosiahlo v roku 2024 rekordné maximum.

Mesačná globálna atmosférická koncentrácia CO₂ (vľavo) a CH₄ (vpravo) v stĺpci odvodená zo satelitných údajov za roky 2003 – 2024 (bodkovaná čiara) a 12-mesačného priemeru (plná čiara).

Podľa Global Carbon Project dosiahli emisie uhlíka z fosílnych palív v roku 2024 taktiež rekordné maximum. Preto nebolo prekvapením, keď výskumníci z Climate Action Tracker, nezávislého projektu sledujúceho vládne opatrenia v oblasti zmeny klímy, vyhlásili, že úsilie o obmedzenie zmeny klímy od roku 2021 „stagnovalo“.

Dôsledky zmeny klímy

Zmena klímy zosilnená človekom spôsobuje, že prirodzene sa vyskytujúce poveternostné javy sú podľa organizácií ako NASA, NOAA, Programu OSN pre životné prostredie, alebo Medzivládneho panelu pre zmenu klímy intenzívnejšie a častejšie. Viedlo to k výraznému otepľovaniu oceánov, čo poskytuje energiu potrebnú na zintenzívnenie hurikánov.  

Oceány absorbujú väčšinu tepla planéty. Obsah tepla v hornej časti oceánu (do 2 km pod hladinou) v roku 2024 bol najvyšší v histórii. Oceán pritom ukladá 90 % prebytočného tepla v systéme Zeme. Ukazovateľ sa celosvetovo sleduje od roku 1958 a za posledných päť rokov sa vyskytlo päť najvyšších hodnôt. Táto akumulácia tepla je pritom časovanou bombou, ktorá bude ovplyvňovať klímu v nasledujúcich rokoch.

Určité dôvody na nádej naznačuje trend znižovania podielu fosílnych palív na produkcii energie. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) „svet pridal v roku 2023 o 50 % viac obnoviteľnej kapacity ako v roku 2022“. IEA predpovedá, že v nasledujúcich piatich rokoch dôjde k najrýchlejšiemu rastu čistej energie. Či to bude mať komplexne pozitívny dopad na kvalitu nášho života nie je isté. Dôvody však nesúvisia len so stavom klímy.