Japonský gigant Kawasaki predstavil svoju koncepčnú motorku Ninja H2 HySE poháňanú vodíkom. Namiesto chemickej reakcie, pri ktorej vzniká z vodíka elektrina ale využíva vodík na spaľovanie v 4-valcovom motore.
Prekvapivý krok japonského výrobcu ukazuje, že ani Kawasaki sa nechce vzdať bežných motorov a hľadá možnosti ako ich „zozeleniť“. Jedným z nich má byť aj vodík.
Motorka Ninja H2 HySE má byť pritom celkom novým strojom postaveným od základu. Jediným už existujúcim prvkom je samotný 4-valcový motor s objemom 998 cm3, ktorý bežne poháňa superšportovú Ninja H2. V tomto prípade ho ale výrobca upravil na spaľovanie vodíka.
A prečo práve vodík? Pretože spaľovaním vodíka vzniká jedine voda, resp. vodná para. Presne tak ako vo vodíkových palivových článkoch. A hoci tie znejú akoby to v nich horelo, nie je to pravda. V komplikovaných článkoch, do ktorých je vháňaný vodík a kyslík vzniká chemickou reakciou elektrina. Zároveň aj tu vzniká para, resp. kondenzuje na vodu, ktorá vyteká z „výfuku“.
V prípade motorky Ninja H2 HySE od Kawasaki je ale vodík privádzaný priamo do motora na bežné fosílne palivá. Tu nastáva rovnaký proces výbuchu, ktorý rozpohybuje valce a tie zas cez ďalšie mechanické časti samotné koleso. Na rozdiel od elektromotora, ktorý môže byť priamo na kolese tu ale stále potrebujeme množstvo mechanických častí, ktoré energiu z výbuchu vodíka v motore prenesú na zadné koleso. V tomto koncept Kawasaki neposúva súčasné motory ani o milimeter napred.
Veľkým plusom sú však nulové emisie (za predpokladu, že vodík je vyrobený zelenou cestou), za ktorými mnohí tak bažia. Zároveň má vodík horieť lepšie a rýchlejšie ako benzín, vďaka čomu má byť motorka ovládateľnejšia ako jej fosílne náprotivky. Kawasaki, mimochodom, nazvala novú motorku ako zvlhčovač na kolesách práve kvôli pare vychádzajúcej z výfuku.
Mimochodom, vodík je v tekutom stave uskladnený v dvojici nádrží za jazdcom. Sú však tak masívne, že z niektorých uhlov vyzerajú ako raketový pohon, nie nádrže na vodík.
Na druhej strane ide iba o koncept a ukážku toho, že ekologická forma pohonu nemusí byť len na baterky. Zároveň ale nevieme nič o výkone takéhoto pohonu, dojazde na jedno natankovanie či cene. A práve tieto premenné budú tým najdôležitejším v rozhodovaní sa.
Dovtedy sa možno dočkáme aj rozšírenia infraštruktúry vodíkových staníc. U nás za tie roky odkedy sa o vodíku aktívnejšie hovorí, nevyrástla ani jedna (ak nepočítame tú od Messeru).
