Orol pristál pred 55 rokmi. Apollo 11 fascinuje fanúšikov, aj konšpirátorov

Pred 55 rokmi, v nedeľu 20. júla 1969 o 20:17:39 svetového času (UTC) sa udialo čosi nepredstaviteľné. Americkí astronauti – veliteľ Neil Armstrong a pilot lunárneho modulu Eagle (Orol) Edwin „Buzz“ Aldrin z misie Apollo 11 – sa stali prvými pozemšťanmi v histórii, ktorí pristáli na inom nebeskom telese.

Komunikátor Charlie Duke z riadiaceho strediska v Houstone ohlásil: „Vidíme, že ste dole, Eagle.“ Armstrong si pripravil svoj nový volací znak, o ktorom vopred nikomu nepovedal a zahlásil: „Houston, tu je základňa Tranquility. Orol pristál!“

Pilot veliteľského modulu Michael Collins zostal v kozmickej lodi Apollo na obežnej dráhe okolo Mesiaca. O niekoľko hodín neskôr, v pondelok 21. júla 1969 o 02:56:15 UTC Armstrong ako prvý človek vstúpil na povrch Mesiaca a povedal historický výrok: „Je to malý krok pre človeka, ale obrovský skok pre ľudstvo.“ (Originálne audio)

Prvej pilotovanej misii, ktorá pristála na Mesiaci, predchádzalo päť ďalších, ktoré Apollu 11 dláždili cestu k historickému úspechu aj za cenu najvyššiu:

Apollo 1: Posádka, v zložení Virgil I. „Gus“ Grissom, veliaci pilot, Edward H. White II, senior pilot a Roger B. Chaffee (1), pilot, zahynula po vypuknutí požiaru počas predletového testu 27. januára 1967. Napriek tejto tragédii program Apollo pokračoval ďalej misiou Apollo 7.

Apollo 7: 11. 10. – 22. 10. 1968:  Walter M. Schirra, veliteľ, Donn F. Eisele, pilot veliteľského modulu a Walter Cunningham, pilot lunárneho modulu (lunárny modul však nebol pri tomto lete použitý).  Prvý skúšobný let lode Apollo na obežnej dráhe okolo Zeme.

Apollo 8: 21. 12. – 27. 12. 1968: Frank F. Borman II, veliteľ, James A. Lovell, Jr., pilot veliteľského modulu a William A. Anders, pilot lunárneho modulu. Prvý let k Mesiacu, 10 obletov Mesiaca.

Apollo 9: 3. 3. – 13. 3. 1969: James A. McDivitt, veliteľ, David R. Scott, pilot veliteľského modulu a Russell L. Schweickart, pilot lunárneho modulu. Skúška lunárneho modulu a stretávania sa s materskou loďou na obežnej dráhe okolo Zeme. 

Apollo 10: 18. 5. – 26. 5. 1969: Thomas Stafford, veliteľ, John Young, pilot veliteľského modulu, Eugene Cernan, pilot lunárneho modulu. 31 obletov Mesiaca, zostup mesačného modulu do výšky 16 km od povrchu Mesiaca. (Eugene Andrew „Gene“ Cernan, vnuk slovenských prisťahovalcov do USA, bol aj veliteľom poslednej lunárnej misie Apollo 17, ktorá štartovala 7. 12. 1972).

Pristátím na povrchu Mesiaca a úspešným návratom splnila posádka Apolla 11 cieľ, ktorý vyhlásil 25. mája 1961 prezident USA John F. Kennedy. Ambíciou bolo do konca desaťročia pristáť na povrchu Mesiaca a bezpečne sa vrátiť späť na Zem. Historický let Apolla 11 sledovalo podľa odhadov viac ako 600 miliónov televíznych divákov na celom svete.

Bolo to fascinujúce, na tie časy neuveriteľné a takmer nemožné. Vyvinúť v časovom intervale menej ako desať rokov najsilnejšiu raketu (Saturn V), schopnú dopraviť astronautov na dráhu k Mesiacu a zároveň skonštruovať úplne novú kozmickú loď, pristávací lunárny modul, skafandre a všetky komponenty stihnúť aj otestovať, vyžadovalo enormné nasadenie vedcov a inžinierov. Na projekte Apollo ich pracovali tisíce.  

Edwin „Buzz“ Aldrin počas misie Apollo 11. V priezore helmy sa zrkadlí fotografujúci Neil Armstrong a lunárny modul Eagle.

V tom čase išlo v podstatnej miere o súperenie veľmocí USA a ZSSR. Sovietsky zväz, ktorý vypustil prvú umelú družicu Zeme, aj prvého kozmonauta na obežnú dráhu, mal do roku 1961 v kozmických pretekoch jednoznačne navrch. Preto museli Američania prísť s čímsi prevratným. Prezident J. F. Kennedy v roku 1961 cieľ vytýčil jasne – pristátie na Mesiaci.

Nikdy sme neboli na Mesiaci?

Keďže išlo o bezprecedentný technický projekt, v zásade neprekvapuje, že po skončení letov Apollo sa v 70. rokoch 20. storočia objavili konšpiračné teórie, ktoré tvrdili, že pristátie na Mesiaci bol podvod – drahý a sofistikovaný podvod. Z kozmodrómu mali odštartovať rakety s automatickými kozmickými loďami a zábery posádky v lodi a na Mesiaci mali vzniknúť v televíznom, alebo filmovom štúdiu, údajne v réžii Stanleyho Kubricka, ktorý režíroval kultový sci-fi film „2001: Vesmírná odysea“ z roku 1968.

Jedným z prvých šíriteľov týchto teórií bol Bill Kaysing, ktorý v roku 1974 vydal knihu „We Never Went to the Moon: America’s Thirty Billion Dollar Swindle“ („Nikdy sme neboli na Mesiaci: Americký tridsať-miliardový podvod“). Polienko do ohňa pochybností priložil aj vedecko-fantastický film Kozoroh 1 z roku 1977 o fiktívnom pristátí na Marse.

Záber z filmu Kozoroh 1 – kamuflácia pristátia na Marse v štúdiu

Ku konšpiračným teóriám prispela aj strata pôvodných pások s videozáznamom a telemetrickými dátami Apolla 11. Stratené magnetické pásky so záznamami z prvého pristátia na Mesiaci v roku 1969 vo formáte slow-scan television (SSTV) obsahovali surový videozáznam a telemetrické dáta.

Hľadanie záznamov bolo uzavreté s tým, že pásky boli prepísané krátko po roku 1980 novými záznamami (čo bol vtedy bežný postup), keď NASA nemala dostatočný úložný priestor pre misiu Landsat. Napriek tomu, že originálne pásky neboli nájdené, existujú kvalitné NTSC záznamy a tiež záznam na Super 8 mm film natočený v Austrálii z monitora zobrazujúceho pôvodný SSTV obraz.

Zábery z prvého výstupu človeka na mesačný povrch počas misie Apollo 11 si môžete pozrieť vo videu NASA. HDTV v tých časoch k dispozícii nebola, tým menej z Mesiaca.

Zástancovia konšpiračných teórií vyťahovali z rukáva „tromfy“ tipu – prečo americká vlajka na záberoch z Mesiaca „povieva“, keď je tam vákuum (nepovieva, v hornej časti má zastrčenú tyčku, inak by visela popri žrdi), prečo na záberoch oblohy nevidieť hviezdy (každý fotoamatér vie čosi o kontraste záberu), alebo ako mohli astronauti prežiť prelet cez Van Allenove radiačné pásy. Všetky tieto a mnohé ďalšie argumenty konšpirátorov boli spoľahlivo vyvrátené a ich rozoberanie nie je témou tohto článku. Podrobnejšie informácie o konšpiráciách s projektom Apollo nájdete napríklad na týchto stránkach.

Margaret Hamilton pózuje so zostavou, na ktorej je vytlačený zdrojový kód pre Apollo-11

Omnoho dôležitejšie je uvedomiť si prínos a nasadenie mnohých odborníkov, vedcov, technikov a vývojárov, ktorí sa o tento úspech kozmonautiky zaslúžili. Dobrým príkladom je príbeh softvérovej vývojárky Margaret Hamilton.

V 60-tych rokoch 20. storočia sa Margaret Hamilton stala hlavnou vývojárkou softvéru pre NASA. Úloha tejto „dámy v pozadí“ bola pre projekt Apollo jednou z kľúčových. „Nebol čas byť začiatočníkom, museli ste sa stať priekopníkmi,“ povedala M. Hamilton. Boli to týždne výskumov, aby misia Apollo 11 dopadla úspešne. Nechýbalo veľa, aby zlyhala.

Edwin „Buzz“ Aldrin, 2. človek na Mesiaci, hovorí v roku 2016 o svojej misii takto:

Len tri minúty pred pristátím na Mesiaci sa v pristávacom module spustil alarm, ktorý signalizoval, že sa radarový spínač dostal do nesprávnej polohy. Astronauti by to v takom krátkom čas nedokázali vyriešiť, ale Margaret Hamilton spolu s ďalšími výskumníkmi to vďaka zdokonalenému softvéru zvládli.

Návrat bude masívny, ale prichádza pomaly

V decembri 2017 prezident Donald Trump podpísal dokument Space Policy Directive 1, ktorý poveril NASA začatím príprav na návrat ľudí na Mesiac. V marci 2019 viceprezident Mike Pence oznámil, že pristátie prebehne v roku 2024 v rámci programu NASA Artemis. Dnes je jasné, že to (dúfajme) bude o niekoľko rokov neskôr kvôli kráteniu financií pre NASA, ale aj z dôvodu meškaniu vývoja nových skafandrov pre výstup do kozmu a ďalším komplikáciám.

Umelecká predstava lunárneho modulu SpaceX na báze Starship

Samotné pristátie na povrchu Mesiaca majú zaistiť súkromné spoločnosti. Účastníkom projektu je aj SpaceX, ktorá má kontrakt na dodávku pristávacieho lunárneho modulu v podobe modifikovanej lode Starship.

Ďalší lunárny modul s názvom Blue Moon má pre NASA vyvinúť konzorcium firiem Lockheed Martin, Draper, Boeing, Astrobotic a Honeybee Robotics pod vedením Blue Origin. Projekt je však viazaný na nosnú raketu New Glenn, ktorú Blue Origin ešte vyvíja.

V celom programe Artemis je množstvo premenných, ktoré sa vyvíjajú vlastným tempom, väčšinou nepríjemne dlho. Zatiaľ sa uskutočnila iba misia Artemis 1 (16. 11.-11. 12. 2022), pri ktorej kozmická loď Orion bez posádky v automatickom režime obletela Mesiac a vrátila sa na Zem. Na jej palube bola len testovacia figurína Moonikin, pomenovaná Arturo Campos podľa inžiniera NASA, ktorý prispel k záchrane posádky misie Apollo 13 v roku 1970.

Artemis II, pri ktorej obletí v lodi Orion Mesiac štvorčlenná posádka (ale nepristane na ňom) sa po viacerých odkladoch uskutoční zrejme až na jeseň 2025. A vytúžený štart Artemis III, ktorý má konečne vrátiť ľudí na Mesiac skĺzol momentálne na september 2026. Program Artemis má veľké ambície. Astronauti by mali na Mesiaci pobudnúť podstatne dlhšie, ako počas programu Apollo a pripraviť podmienky na vybudovanie lunárnej základne v blízkosti južného pólu Mesiaca. Ale všetko to trvá enormne dlho, napriek technologickému pokroku, ktorý sme za polstoročie dosiahli.

O to viac musíme obdivovať nasadenie a schopnosti tímov za projektom Apollo na prelome 60-tych a 70-tych rokov minulého storočia, ktoré dokázali neprebádané výzvy zvládnuť v takom rekordnom čase.