Televízory, ktoré už radšej nekupujte, nedávajú zmysel!

Raz za čas má azda každý z nás potrebu výmeny televízora za novší, lepší, krajší, ktorý ponúkne viac a na dlhšie ako ten súčasný či pokazený.

Sú ale televízory, ktoré nemajú zmysel kupovať, pretože k nim nájdete alternatívu podstatne lepšiu a za zhruba rovnakú cenu. A ak aj nie, stále sú tu ponuky v bazároch, kde sú síce možno staršie televízory, ale stále lepšie ako tie ultralacné nové.

Aké televízory teda nekupovať?

Pokiaľ vás neobmedzuje priestor, napríklad v karavane či miniatúrnej obývačke, nekupujte si malý televízor. Nemá to zmysel kaziť si oči a pozerať obľúbené filmy, seriály či TV vysielanie na maličkom displeji. Od TV totiž sedíte niekoľko metrov a tak je opticky obraz asi tak veľký ako displej smartfónu, ktorý držíte v rukách.

Tzv. no-name značky sú také, ktoré v drvivej väčšine pochádzajú z Číny, majú nič nehovoriace meno a produkty sa navzájom veľmi podobajú. U takýchto firiem nemáte istotu, že keď sa náhodou televízor pokazí, či a kde vám ho vyreklamujú. Pred kúpou si radšej overte o akú firmu/výrobcu vlastne ide. Taký ChiQ, Huayi či Oboni napríklad patria pod giganta Changhong a preto sa ich báť veľmi netreba. Sú ale mnohí ďalší výrobcovia, ktorých však radšej nebudem menovať.

V popise televízora si nezabudnite skontrolovať, či má tuner pre DVB-T2, teda digitálne terestriálne vysielanie. Ak by televízor podporu nemal, nekupujte ho a pozrite si radšej o 10-20 € drahší model, ktorý ju má. Dôvod je ten, že ak televízor DVB-T2 nemá, budete k nemu potrebovať špeciálny set-top-box.

Ak ešte náhodou niekde natrafíte na 3D televízor ako nový, nepoužívaný, nekupujte ho. Je úplne zbytočný, 3D obsah už prakticky neexistuje, hoci ešte nájdete Blu-ray prehrávače a BD disky s 3D filmami. Je ich ale ako šafranu a zážitok je oproti kinám celkom iný.

Dnes sa už neoplatí kupovať ani televízor, ktorý má rozlíšenie displeja menšie ako Full HD. Už aj klasické televízne stanice vysielajú vo vysokom rozlíšení a tak je škoda investovať do televízora s rozlíšením napríklad 1 366 x 768 px, zvané HD Ready. Také telky sme kupovali pred 10-15 rokmi. Dnes by som už aj na pomerne malom televízore odporúčal skôr 4K Ultra HD. Televízor nemáte na rok-dva, ale na viac rokov a už aj Full HD môže byť čoskoro za zenitom.

Mimochodom, rozdiel v cenách medzi HD Ready a Full HD televízormi je iba niekoľko eur, pozrite si príklady na Heureka.sk.

Ak si vyberáte väčší a drahší televízor, nekupujte už klasický LED televízor napríklad s edge LED podsvietením, ale pozrite sa, či v tejto cenovej kategórii nenájdete napríklad už aj OLED televízor. Hoc aj starší, z minulého či predminulého roku, stále bude lepší ako obyčajné LCD. A ak už LCD, radšej stavte na niektorý z moderných displejov Quantum LED, Mini LED, QNED, Micro-LED…

Zatiaľ najväčšia hlúposť vo svete televízorov boli zakrivené televízory. Ich uhlopriečky na úrovni 50-75 palcov boli na zakrivenie žalostne málo a efekt kinosály to neprinášalo absolútne vôbec. Práveže to škodilo, najmä pri sledovaní športu s čiarami – tenis, futbal, basketbal… čiary boli zrazu krivé. Takýto televízor nekupujte ani z bazáru, nie to ešte nový.

Ale pozor, nie všetky. Je totiž rozdiel, či do triedy F alebo triedy G museli byť zaradené obrie modely s 70-100″ displejmi, alebo modely s 43, 50, 55-palcovými uhlopriečkami. Alebo dokonca menšími.

Napríklad taký 500-eurový 55″ televízor v triede G má spotrebu 139 kWh/1 000 hodín. To znamená, že ak denne sledujete TV 2,5 hodiny, ročne vás to bude stáť okolo 27 €. Na druhej strane môže byť obor za 40 000 € s 98″ uhlopriečkou, ktorého spotreba je ale 199 kWh/1 000 hodín. Ročne vás vyjde 2,5 hodiny denne na necelých 40 €.

TECHBOX.sk môže za predaj produktu v článku získať províziu formou affiliate programov.