Pozrite si
Nemecko po odstavení všetkých jadrových elektrární musí značnú časť elektriny vyrábať v tepelných elektrárňach na fosílne palivá. Ich uhlíkovú stopu dokáže znižovať len cestou posilňovania obnoviteľných zdrojov, ale na tejto ceste sa mu darí.
Thomas Grigoleit, riaditeľ pre obnoviteľné energie a zdroje v nemeckej agentúre pre zahraničný obchod a vnútorné investície German Trade and Invest (GTAI) uviedol, že v Nemecku sa nikdy v histórii nevyrobilo toľko energie z obnoviteľných zdrojov ako v prvom štvrťroku 2024.
Obsah pokračuje pod reklamou
V rámci rekordného začiatku roka 2024 obnoviteľná energia v Nemecku tvorila až 58,4 % všetkej elektriny, čo je najvyššie percento od začiatku sledovania v roku 2018.
V reálnych číslach to znamená 121,5 miliardy kilowatthodín elektriny z obnoviteľných zdrojov, o 11,6 % viac ako v predchádzajúcom roku. Výroba energie z fosílnych palív sa zároveň prepadla o 25,4 %, ale stále predstavuje 41,6 % celkovej výroby elektriny v Nemecku.
Hlavný podiel na tomto výsledku má produkcia elektriny z veterných elektrární. Veterná energia vygenerovala o 5 miliárd kWh (o 12 %) viac elektriny ako minulý rok – a teraz pokrýva 38,5 % elektrickej energie v krajine. Solárna energia tiež zaznamenala výrazný nárast, pričom sa zvýšila o 1,4 miliardy kilowatthodín alebo o 21%. Solárne elektrárne tak poskytujú 6,6% elektriny v Nemecku. Čísla sú však za prvý štvrťrok, ktorý zahŕňa dva zimné mesiace, kedy je intenzita slnečného žiarenia v severnejších zemepisných šírkach slabá. Preto je predpoklad, že produkcia elektriny zo slnka bude v priebehu roka podstatne vyššia.
Podľa Thomasa Grigoleita fakt, že Nemecko produkuje dnes takmer 60 % elektriny šetrnej ku klíme ukazuje, že rozširovanie veterných a solárnych kapacít prináša ovocie, a Nemecko je na ceste ku klimatickej neutralite.
Cieľom je do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov v Nemecku najmenej o 65 % oproti roku 1990. Zámerom tamojšej vlády je tiež znížiť emisie o 88 % do roku 2040 a do roku 2045 dosiahnuť čistú nulu. Na dosiahnutie týchto cieľov je však potrebné prijať ďalšie opatrenia na dekarbonizáciu sektorov dopravy a stavebníctva, keďže v roku 2023 nesplnili emisné plány.
Otázkou je, či zmeny v zložení Európskeho parlamentu po víkendových voľbách neprinesú tlak na zmiernenie cieľov Zelenej dohody. Je dosť možné, že áno, aj keď Nemecko si môže aj potom zachovať prísnejšie plány, pokiaľ by na to existoval politický konsenzus. Podobnú politickú tvrdohlavosť sme videli v prípade likvidácie tamojšej jadrovej energetiky.
Treba povedať, že Slovensko je v čistote výroby elektrickej energie ďaleko pred Nemeckom, napriek tomu, že podiel solárnych elektrární je u nás mnohonásobne nižší, o veterných elektrárňach nehovoriac. Slovenské Elektrárne, a.s., najväčší výrobca elektrickej energie u nás, vďaka dvom bezemisným zdrojom – jadru a vode, vyrobili v roku 2023 až 96,5 % elektriny bez emisií CO2. Ak k tomu pridáme elektrinu z najväčšej vodnej elektrárne Gabčíkovo s celkovým výkonom 8 x 90 MW, ktorú od roku 2015 prevádzkuje Vodohospodárska výstavba, Slovensko je na tom vo výrobe čistej energie momentálne dobre.
Zdroj