Vývoj televízorov sa konečne prebúdza z dlhoročného spánku. 3D zobrazenie ako oživenie zlyhalo na celej čiare a výrobcovia hľadajú nové cesty. Najskôr je to samozrejme evergreen v podobe stáleho rastu uhlopriečok. Prínosy Ultra HD rozlíšenia sú vítané, ale ešte hodný čas bude ich aktuálnosť spochybňovaná nedostatkom obsahu. Správny nadšenec sa nemôže dočkať OLED televízorov – a zrejme sa ani v najbližších rokoch nedočká, aspoň za ľudské ceny nie. Zamysleli sme sa nad štvrtým a najviac kontroverzným smerom, ktorý predstavujú zakrivené televízory.
Odporúčame: seriál tém VYZNAJTE SA V TV
Čo hovorí marketing?
Snáď si ešte väčšina z nás spomenie na staré CRT monitory a televízory. Najmä tie prvé boli výrazne vypuklého tvaru, pretože bolo potrebné, aby svetlo zo zdroja dopadalo na všetky body obrazovky v rovnakom čase.
Neskôr zdokonalenie technológie umožnilo ohyb zmierniť, až napokon ho úplne eliminoval príchod plochých LCD televízorov, čo bol asi najväčší prevrat v poslednom období. Je paradoxné, že po niekoľkých rokoch sa výrobcovia k ohýbaniu televízorov znova vracajú. Dokonca majú nové zakrivené telky s CRT čiastočne podobnú aj základnú myšlienku.
Ako najväčší argument pre ne sa uvádza, že premietacia plocha v kinách, zvlášť tých veľkých, býva takisto zakrivená. Je to preto, že pri plochom plátne by na okrajoch, od projektora vzdialenejších ako stred, dochádzalo k deformáciám, ktoré práve zakrivenie eliminuje . Tu je podobnosť s CRT, lúče totiž zo zdroja k jednotlivým častiam premietacej plochy dorazia v rovnakom čase a rovnakej intenzite jasu.
Podľa výrobcov tak so zakrivenou telkou dosiahnete každý deň doma rovnaký zážitok, ako v prestížnom kine. Ďalším argumentom výrobcov je zakrivenosť očnej rohovky, takže sledovanie ohnutého televízora by malo byť pre nás prirodzenejšie.
Tretí argument je vlastne prvý, ale otočený z pohľadu diváka. Vďaka zakriveniu vidíme v ideálnom prípade objekty na okrajoch rovnako veľké, ako tie v strede, takže prirodzenejšie. Zakrivenie tiež pomáha priestorovému efektu, čo sa hodí pri scénach so širokým rozsahom či hĺbkou. Poslednou výhodou, ktorá zatiaľ veľmi často komunikovaná nie je, sú čiastočne eliminované odrazy vonkajších zdrojov svetla od panela, hoci to je úlohou hlavne antireflexných vrstiev.
POZRITE SI: Prekvapenie roka! RTVS spúšťa vysielanie v Ultra HD rozlíšení
Čo na to kritici?
Zakrivené telky sú relatívnou novinkou, no už ako celok nazbierali množstvo reakcií. A musíme priznať, že z väčšej časti ide o pomerne tvrdú kritiku. Poďme sa pekne po poriadku pozrieť, ako kritici spochybňujú jednotlivé argumenty výrobcov a aké pridávajú navyše.
V prvom rade upozorňujú na nemiestnosť porovnávania obývačkových televízorov a kín. Ide o obrovský rozdiel v uhlopriečke – v kinách sa počítajú na metre, typický televízor v našich domácnostiach meria meter (40“), u nadšencov (s vylúčením najväčších extrémov) tiež nepresahuje meter a pol.
Veľa tiež spraví pomer strán – mimoriadne širokouhlé formáty kín spôsobujú ešte väčšiu šírku a tým problém rozdielu vo vzdialenostiach od zdroja zhoršujú. Ak zabudneme na niekoľko televízorov s pomerom 21:9, typický pomer 16:9 veľkú časť problému eliminuje.
Ak výrobcovia budú tlačiť na presadenie tohto nového ultra širokouhlého formátu, prinesie to ďalšie ťažkosti. Najdôležitejšie však je, že televízory problémom projektorov z kín už principiálne trpieť nemôžu! Na rozdiel od projektora je zdrojom obrazu každý subpixel sám, t. j. sa obraz vykresľuje bez odchýlok a okamžite.
V prípade OLED televízorov, ktoré tvoria medzi zakrivenými silnú majoritu, ohyb nezlepšuje ani rovnomernosť distribúcie podsvietenia, pretože OLED panely žiadny spoločný zdroj svetla nemajú a „podsvietenie“ je teda dokonale rovnomerné.
POZRITE SI: Ultra HD – Ešte detailnejšia budúcnosť
Čo už sa všeobecne akceptuje, ale ja osobne si na riešení tohto problému potrpím, je otázka sledovacej vzdialenosti. Ak chcete pocítiť efekt ohnutého panelu, musíte sedieť podstatne bližšie, než je odporúčaná vzdialenosť (2,5-násobok uhlopriečky). Po PPI mánii, na ktorú nie je pripravený softvérový svet, tu máme ďalšieho záškodníka, ktorý nás chce okradnúť o zrak…
Ak už sa necháte pritiahnuť k televízoru bližšie, zistíte, že za televízorom normálnej uhlopriečky môže sedieť iba jeden divák! Alebo sa potlačíte. Ak by ste sa totiž posunuli ďalej, efekt zakrivenia sa stratí a pri sledovaní zo strán dôjde k deformáciám, podstatne väčším ako u plochých televízorov. Alebo – a o to tu možno ide – si jednoducho kúpite nový, väčší, drahší televízor.
Aby tých skreslení nebolo málo, k ďalším dôjde pri výraznejšom posune diváka nahor či nadol, budete si teda musieť optimalizovať aj výšku sedadla.
Priblíženie okrajov obrazu bližšie k divákovi tiež nie je vítané vo všetkých scénach. Niekedy tvorcovia filmov chceli, aby sme objekty na okrajoch vnímali ako vzdialenejšie a nie akoby nás obklopovali. Potom sú tu zábery špeciálnou optikou ako je „rybie oko“.
Viacerých zrejme sklame nemožnosť zavesenia zakrivených televízorov na stenu, čo je dnes pomerne obľúbené a módne riešenie. Zakrivenie tela televízora totiž nepôsobí vôbec vábne, na okrajoch výrazne odstupuje od steny a stráca sa celkový dojem TV ako zaveseného obrazu. Cenu hádam ani netreba komentovať, ako každá (radikálna?) novinka v oblasti TV je úplne mimo, ale to vidí každý.
POZRITE SI: RECENZIA Samsung UE55HU8500 – prvá krivá Ultra HD TV na trhu
Dôvod zakrivených TV
Prečo to teda výrobcovia robia? V prvom rade ide o úprimnú snahu oživiť stagnujúci trh, potom vzbudiť v divákoch dojem futuristickosti a jedinečnosti a vďaka tomu možnosť predávať s miernymi nákladmi a minimálnym nárastom používateľskej hodnoty niekoľkonásobne drahšie prístroje.
My by sme však ocenili skôr iné smery vývoja. Ultra HD kvitujeme, OLED panelov sa nemôžeme dočkať a prajeme výrobcom veľa zdaru v týchto oblastiach. Ocenili by sme tiež zvyšovanie „inteligencie“ televízorov pomocou štandardizácie hardvéru i softvéru.
Jednotný operačný systém síce zaváňa monopolom, ale ak výrobca používa svoj firemný, relatívne uzavretý systém, je to na škodu veci. Na mieste by bolo aj zlepšenie ostatných parametrov obrazu – televízory síce zvládajú vysokofrekvenčný obraz, ale všeobecné presadenie 60 fps videa má slabú podporu.
Zakrivenie televízorov sa nám nezdá byť vývojovou cestou správnym smerom. Berieme ho ako demonštráciu súčasnej technológie, ktorá možno o desať rokov dospeje do podoby rozbaľovacích displejov. Tie nám už v konceptoch a víziách vyrážajú dych, dnešné zakrivené telky však, ako sa zdá, prinášajú viac problémov ako benefitov. Možno skončia na smetisku dejín skôr ako 3D. Ale nech rozhodnú zákazníci.
Zdá sa, že minimálne televízory menších ako extrémnych rozmerov na zlepšenie zážitku pomocou zakrivenia vyžadujú až príliš veľa podmienok na to, čo prinášajú. V opačnom prípade ohnutý televízor spôsobuje zhoršenie a to je jav, ktorý nielen v technologickej oblasti nevidíme radi.
Foto: LG, Samsung, Sony